Ani nevedel, aký je ďaľší predmet.
Bola biológia. Profesorka neskúšala, vysvetľovala novú látku. Niečo o rastlinách.
„Koho by to zaujímalo?“ opýtal sa sám seba.
„Mňa teda určite nie...“ dal si vlastnú odpoveď a začal vysvetľovať susedovi, ako dobre sa mal na minuloročnej dovolenke pri mori.
„Leňochod! Nebavte sa tam!“ okríkla ho profesorka.
Chvíľku síce bolo ticho, ale dalo sa rátať na sekundy. Občas sa ozval Vladov pridusený smiech.
„Leňochod!!! A máme to tu opäť. Samé hahaha hihihi a pri písomke na mňa budete pozerať ako teľa na nové vráta. Vráti sa vám to ako bumerang! Sadneš si pekne sám!“ nahnevala sa vyučujúca.
Vladko si teda sadol sám. Už sa nemal s kým baviť o dovolenkách, tak si len podoprel hlavu rukou a počúval výklad. Minúty pomaly ubiehali, monotónny hlas učiteľky lenivo plával triedou, vysvetľujúc niečo o stavbe rastlín.
Vtom sa ozvala hrozná rana - Vladova hlava dopadla na lavicu. Hlasno zachrápal a zdesene precitol. Celá trieda sa váľala od smiechu, len profesorka sa pozerala na študenta ohnivým pohľadom cez ohňuvzdorné sklá svojich okuliarov.

Ďaľší výlet do riaditeľne. Ešte zostávali tri hodiny. Telesná a dvakrát etická výchova. Tam už našťastie nič náročné robiť nemusel. Keby musel, asi by aj tak nič nerobil. Zo školy vybehol ako prvý a v tom momente na ňu zabudol. Myslel na to, aký pekný deň strávi s kamarátmi. Veď zajtrajšok predsa dáko prežije...




M. Horniak II.A.