Snehulienka a sedem robotníkov (rozprávka)

Snehulienka a sedem robotníkov

Kde bolo, tam bolo, za dvanástimi diaľnicami, za trinástimi tunelmi a niekoľkými rómskymi osadami stála krčma. V nej pracovala usilovná čašníčka Snehulienka so svojím otcom – krčmárom. Otec ju mal veľmi rád a spravil by pre ňu čokoľvek.
Jedného dňa však dostala Snehulienka sprepitné len len trinástisíc eúr. Nahnevalo ju to. Ihneď utekala za otcom žiadať vyšší plat. Ale nech ľúbil otec Snehulienku akokoľvek, po cifre, ktorú vyslovila, ho trafil šľak. Snehulienky sa táto strata veľmi dotkla, avšak po prebratí vedenia rodinného podniku sa rýchlo zotavila. Čoskoro sa z nej stala najlepšia čašníčka v najlepšom podniku široko – ďaleko.
O niekoľko bytoviek ďalej existovala reštaurácia „U otráveného jablka“. Majiteľka Araňa sa rada prechádzala medzi stolmi, platila robotníkom „trúnky“ a potom vyzvedala, ktorá krčma je najlepšia. Od opitých robotníkov, ktorým už bolo zväčša všetko jedno, bola zvyknutá na odpovede typu:
„Ó, len tvoja je najlepšia, súdružka naša!“
Ale jedného dňa, keď tú zákernú otázku položila už presne dvestotisícikrát, istý starec riekol:
„Najlepšia krčma je pár bytoviek cez cestu. Obsluhuje tam krásna Snehulienka...“ nedopovedal.
Odtrhnutá noha zo stola v rukách nahnevanej súdružky mu privodila okamžité bezvedomie. Araňa ihneď pozisťovala viac informácií a povedala si:
„No, je pravda, že sa jej asi nezbavím, ale môžem aspoň pýtať výpalné...!“
Utekala k telefónu, zavolala Snehulienke, nadiktovala jej sumu, miesto stretnutia a pre istotu aj obľúbené jedlo.
Snehulienka však nestratila hlavu. Podplatila zopár robotníkov, dala im najnovšie typy gumypušiek „Pleskošvác 2000“ a sadli do škodoviek. Za zvuku náhodných výbuchov ozývajúcich sa z motorov vyrazili na cestu.
Súdružka Araňa sa medzičasom bavila tým, čím mala vo zvyku: namáčala jablká do roztopeného SEMTEXU(TM) a hádzala ich proti stene.Blížil sa čas schôdzky. Vyzbrojila sa teniskami a dáždnikom, ktorý bol schopný privolať ťažkú delostreleckú podporu. Ak by náhodou nastali problémy...
Na mieste stretnutia stálo sedem statočných robotníkov, Snehulienka, opodiaľ Araňa. A vtedy sa to stalo: prv než mohla naša čašníčka odovzdať tašku s peniazmi, zahrmela ohlušujúca rana. Araňa totiž zabudla vypnúť varič s kotlíkom plným SEMTEXU(TM). Z reštaurácie „U otráveného jablka“ nezostalo nič.. Súdružka ale duchaprítomne schmatla tašku a rozbehla sa na letisko.

Tam však zistila, ako ju Snehulienka dobehla – namiesto peňazí našla len ústrižky z novín.
Snehulienka a sedem robotníkov, spokojní sami so sebou, ďalej prevádzkovali podnik, až kým sa nedostali do parlamentu, kde úradujú možno aj dodnes...