Vážený pán riaditeľ, vážená pani profesorka triedna, ctení zástupcovia profesorského zboru, drahí rodičia, milí spolužiaci a všetci naši vzácni hostia, ktorí ste sem dnes večer zavítali, aby ste spolu s nami oslávili tento výnimočný okamih.

Určite je výnimočný v mnohom. Dnes večer sme sa tu zišli pri príležitosti odovzdania maturitných stužiek nám, študentom triedy P 4.D.
Áno, už sú to skoro štyri roky, čo trochu roztrasených 32 párov nôh prekročilo po prvý krát bránu Strednej priemyselnej školy dopravnej a navždy sa tak zapísalo do jej análov ako jedna z dvoch tried v odbore prevádzka a ekonomika dopravy v ročníkoch 2000 – 2004. Prežili sme toho veľa, spoznali sme nové miesta, nových ľudí a v neposlednom rade sme lepšie spoznali aj sami seba. A tak, ako sa už od 16. storočia traduje zvyk odovzdávania zelených stužiek ako symbolu nádeje v úspešný vstup do sveta dospelých, dnes, v poslednom školskom roku nášho stredoškolského štúdia, tu pred vami stojí síce už len 30 mladých ľudí, ale všetci s veľkou nádejou v srdci. S nádejou, že prvú veľkú skúšku dospelosti zvládneme šťastne a do života vykročíme s hrdo vztýčenou hlavou a krásnymi spomienkami na roky na strednej škole. A jednou z najkrajších by mala byť práve spomienka na túto, pre každého z nás tak dôležitú chvíľu, ktorá by sa mala do našich pamätí zapísať ako jedna z najvýznamnejších a najdôležitejších udalostí nášho života. O chvíľu sa definitívne uzavrie brána s rokmi nášho detstva. Nastane ten rozhodujúci zlom, maličký okamih pravdy, keď v každom z nás dozrie vedomie, že to trvalo príliš krátko. Veď už Ovídius skonštatoval: „ Čas plynie a my nepozorovane starneme.“ Čas beží svojím nezvratným tempom a len tie radostnejšie alebo naopak smoliarske dni nám relativizujú tempo jeho toku. A tak dnes, po uplynutí presne 1183 dobrých i tých nie celkom dobrých dní, sa tu všetci stretávame, aby sme sa rozlúčili s érou našich študentských čias a vkročili do toho povestného sveta dospelých. Byť dospelým niekedy znamená aj vyrovnať sa so stratou. Myslím, že každý, kto to zažil, vie, že s človekom, ktorí odíde, vždy odíde aj kúsok z nás samých. Ale rovnako tu ostáva kúsok z neho v našich spomienkach. A tak všetci, ktorí tu dnes večer nemôžu byť fyzicky, či už je to nikto blízky z rodiny alebo priateľ, všetci tí tu budú s nami v našich myšlienkach. A tak, ako sme sa cez letné prázdniny museli rozlúčiť s profesorom ekonomiky a zástupcom školy, pánom Ing.