Je preto nevyhnutné diery zahátať, odčerpávateľov sankciovať a ľuďom dovoliť žiť, žiť bez nezvládnuteľného daňového zaťaženia. Ak je až také nevyhnutné dane zvyšovať, potom to chce značnú racionalizáciu napríklad podľa vzoru stredovekých kráľov. Keď chceli zvýšiť dane a pritom udržať disciplínu a nasadenosť svojich poddaných, zvýšili im napríklad denný prídel jedla. Aj v súčastnosti musí kráľ (pán Mikloš) zvyšovať dane. Čo by sa však dalo urobiť pre „poddaných“? Ponúknuť im aspoň solídne pracovné miesta s mzdou, ktorou by boli schopný zaplatiť daňové poplatky a kúsok chleba do úst. Na to sú potrebné mnohé rozumné reformy. Zvýšenie minimálnej mzdy je zdanlivo dobrý nápad, nesie však so sebou značnú dávku kontraproduktivity súvisiacej s neochotou zamestnávateľov podstúpiť takú veľkú zmenu týkajúcu sa obsahu ich peňaženiek.
Ak chceme žiť v tomto štáte štýlom pravého európana, potrebujeme, aby mlyn mlel bezpečne. A aby mlel, potrebuej vodu, zlatú vodu v podobe daní. Tá, aby sa k jeho kolesu vôbec dostala, potrebuje koryto, však pevné, nie drevené, ale oceľové bez dier a dierok. Občania a štát musia žiť v dokonalej symbióze, aby prežili, pretože voda je nevyhnutná pre mlyn a mlyn je múka, múka je chlieb a chlieb je život.
Najdôležitejšou súčasťou tohto kolobehu je však koleso mlyna, ktoré ja vidím v ministrovi financií, ako medzistupeň medzi financiami a ich konečným prerozdelením do jednotlivých sektorov.