Podľa nej prežiť a reprodukovať sa môžu len tí jedinci, ktorí sú schopní robiť správne závery o okolnom svete. Za posledných 10000 rokov nedošlo k žiadnej podstatnej zmene v biologickej stavbe človeka. Naša schopnosť činiť správne závery z pozorovania okolia musí mať počiatok v dobe jaskynných ľudí. Viedol k nej výber na základe schopnosti loviť určité zvieratá pre potravu a naopak dokázať sa iným zvieratám ubrániť. Je len pozoruhodné, že schopnosti vyvinuté práve na tieto účely nám tak dobre slúžia aj za veľmi zmenených podmienok dnešnej doby. Ďalším pokrokom v našom vývoji bol vznik reči a písma. To nám umožnilo hromadiť naše skúsenosti najprv v hovorenej a neskôr aj písanej forme. Pomerne rýchlo sme pokročili z úrovne jaskynných ľudí na úroveň, kedy sa môžeme pýtať ako vyzerá konečná teória vesmíru. Tretia otázka sa zaoberala slobodou našej vôle. Pravdou je, že jediným objektívnym testom, či organizmus má alebo nemá slobodú voľu je, či možno jeho správanie predpovedať. V prípade ľudských bytostí nám žiadny zo zákonov matematiky, biológie či fyziky neumožňuje presne určiť správanie daného jedinca. Je to dané tým, že ľudský mozog sa skladá z veľkého počtu buniek. Aplikácia matematicko-biologických zákonov dáva presné výsledky len v prípade jednej nanajvýš dvoch buniek. Pri vyšších počtoch sa už musíme uchýliť k pravdepodobnosti a štatistike. A i keby to bolo možné predpovedať, potom to, že sme urobili predpoveď, môže zmeniť to, čo sa stane. Keby nám bolo dovolené vidieť, čo sa stane v budúcnosti, mohli by sme to zmeniť. Takže, čo vlastne vyplýva zo slov, ktoré som povedal? Existuje niečo ako nemenný osud? Odpoveďou môže byť áno, ale práve takisto aj nie, pretože nikdy nebudeme vedieť, čo bolo predurčené..