Každé malé, nevinné dieťa je nádherné. Nádherné svojím srdcom, ktoré je plné života a lásky, nepozná žiadne zlo. Je obklopované samou láskou. Toto dieťa je pripravené žiť, lebo rodiča mu darovali dostatok lásky na to, aby sa ňou mohol chrániť proti zlu. Postupne, keď sa naplno dostáva do života spočiatku nemá problém chrániť sa zla, lebo je vyzbrojený láskou a túži po láske. Nechce stratiť niečo tak cenné v jeho živote, lebo vďaka svojmu láskavému srdcu, ktoré je plné citu si získava mnoho priateľov, skutočných priateľov. A mať skutočného priateľa je veľmi vzácne, preto aj priateľov si treba vyberať, nech naše srdce netrpí. Keď srdce pocíti nedostatok lásky, stáva sa krehkým a zloba sveta ho ľahko premôže. Vtedy je srdce doslova kameňované zaživa. Postupne slabne a chladne, láska sa vytráca. Je vytlačená prázdnotou, chladom. Srdce sa stáva kameňom, život človeka sa mení. Nepozná lásku, nepozná cit. Srdce človeka je priestor, kde sa môže duševne rozvíjať, obohacovať sa láskou a lásku zároveň rozdávať. Srdce k svojmu bytiu potrebuje cítiť lásku. Ale lásku treba budovať s citom, jedno bez druhého, to nejde. Základom je láska, ktorú sme dostali od rodičov. Zbytok musíme dostavať sami a záleží len na nás ako výsledok dosiahneme. Ale pamätaj jedno: „S chladným srdcom bez citov, chápania a porozumenia sa nikam nedostaneš, ostaneš zabudnutý a život pre teba stratí zmysel“
Istý starček mi raz povedal: „Tvoje srdce je ako záhrada, v ktorej môžeš vypestovať všetko. Ak sa o ňu budeš starať a nebudeš ňou pohŕdať, prinesie ti veľkú úrodu. Bude žiariť láskavosťou, ktorou si sa o ňu staral. Bude žiariť ako najjasnejšia hviezda, ktorú si ľudia všimnú a s údivom budú vravieť: „Aha, pozrite na tú krásu.“ Áno krásu láskavého srdca. Táto živá záhrada doslova láka ľudí. Príďte a okúste z tej nádhery! Záhrada je obklopená množstvom ľudí. Hospodár s láskou rozdáva zo svojej úrody, z ktorej temer ani neubúda. Takáto záhrada sa nikdy necíti osamotená, vie, že ľudia ju majú radi.“
Starček mi ale nezabudol ani pripomenúť: „Nikdy neopusť svoju záhradu, lebo postupne začne umierať, začne zarastať burinou a všetko dobré a láskyplné vyhynie. Život sa zo záhrady vytratí. Žiadný človek si na ňu ani len nepomyslí. Stane sa opustenou a zabudnutou záhradou.“
Aké sú teda vaše srdcia? Prekypujú láskou, porozumením a úprimnosťou? Alebo sú vaše srdcia zarastené burinou, plné špiny, kde vládne neporiadok a chaos? Zamyslite sa sami nad sebou.