Určite každý z nás mladých už zažil nepochopenie zo strany starších. V poslednom čase to vnímam čoraz častejšie. Nehovorím teraz len o mne, ale aj o mnohých mladých, ktorí tiež niečo podobné často prežívajú. To nie je len naša chyba, chyba mladých neskúsených, ale určite aj mnohých starších. Niekedy si nás nedokážu ani vypočuť, porozprávať sa s nami o našich všedných, ale i zložitých problémoch. Sú zaneprázdnení, zahľadení do svojej práce. Doslova nás nevnímajú. Nechcú nás vnímať. A pritom my mladý sme ich budúcnosť. Čo prežíva, taký mladý človek? Trápi sa, je psychický týraný, nenašiel pochopenie u starších. Kde nájde útechu? Kde nájde opäť šťastie a úsmev na tvári? Hovorí sa: „V núdzi poznáš priateľa.“ Mať skutočného a chápavého priateľa, ktorému môžeš povedať všetko a neobráti sa ti chrbtom, je veľké bohatstvo. No ak nepochodí ani u priateľov, cíti, že je sám a nedokáže to vrátiť späť. Nevie sa vymotať zo svojich problémov, pretože je na to len sám a nikto mu nepríde pomôcť. Zamotá sa ako do pavučiny a nemôže sa z nej dostať. Taký človek nachádza útechu už len v alkohole, prípadne iných drogách, na ktorých je potom závislý a tým sa dostáva ešte do väčšieho bludiska, odkiaľ ceste späť preňho ani neexistuje. A to všetko len preto lebo sa chcel uvoľniť, chcel sa zbaviť svojich problémov, alebo sa s nimi aspoň s niekým podeliť, ale nenašiel u nikoho oporu. A potom sa čudujeme, keď doslova zakopneme o človeka, ktorý na nadrogovaný a takmer bojuje so svojim nezmyselným životom. Ľudia by nemali pohŕdať mladými. Najmä rodičia by nemali odmietnuť rozhovor so svojim synom, dcérou. Mali by sa oni sami zaujímať, ako je na tom ich dieťa, či netrpí, či nemá problém. Mali by spolu komunikovať a rozoberať navzájom svoje problémy. Podeliť sa so skúsenosťami. Rodičia musia vychádzať vústrety svojím deťom. Nech ten vzťah rodičia a dieťa je úprimný a hlavne chápavý. Rodičia by mali byť svojím deťom najlepšími kamarátmi. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že mladí často robia chyby, náhle rozhodnutia, ktoré ich aj neskôr mrzia. Ja viem, že vy starší nás stále upozorňujete v dobrom úmysle, chcete nám pomôcť, ale my mladí sme už raz takí. Veď určite aj preto vzniklo príslovie: „Človek sa učí na vlastných chybách.“ Mladí, neskúsený človek sa musí najprv popáliť, aby si to zapamätal a nerobil viac takú chybu. Nedá si povedať od skúsenejších, musí to skúsiť sám. Nebuďte, preto k nám vy starší nahnevaní, že sme vás neposlúchli, ale chápaví a láskaví.