Jednu chvíľu bola k nemu veľmi milá a nežná a vzápätí sa stala veľmi hrubou a nešetrila nadávkami. Zničila každého, kto jej prišiel pod ruku. Robilo jej veľkú rozkoš ponižovať ostatných a pociťovala zadosťučinenie, pretože toto všetko mala byť pomsta za jej detstvo. Stala sa z nej veľká tyranka a jej túžba ponižovať bola stále väčšia. Toto je zásadný rozdiel medzi Nanou a Soňou. Soňa nedokázala nenávidieť, bola milá, skromná, slušná a s každým chcela dobre vychádzať. Bola plachá už od prírody. Mala strach z vystupovania pred viacerými ľuďmi, bola tichá a krotká, keď sa ocitla pri niekom z nižšej vrstvy. Bola prestrašená a čokoľvek ju dokázalo priviesť do pomykova. Soňa sa s ostatnými ľuďmi zbližovala pomalšie, ako ktokoľvek iný a evidentne sa podceňovala. Sama sa považovala za menejcennú a prejav úcty od niekoho „vznešenejšieho“ bol pre ňu nepríjemný a na ťarchu. Bola hlboko veriaca, jej duša bola bohatá na „posvätné city“. Jej dobrota hraničila s naivitou, pretože stále dúfala, že každý človek je v podstate dobrý. Nikdy ľudí neposudzovala podľa zamestnania, šiat, či postavenia, nepoznala predsudky. Keď Soňa prelomila škrupinu svojej hanblivosti a plachosti, bola schopná veľkej lásky a oddanosti. Napokon našla lásku u Raskoľnika a bola šťastná, zatiaľ čo Nana zomiera s obrovským trápením a výčitkami svedomia.
Guľôčka bola tiež prostitútka, ktorá sa od Nany a Soni odlišovala už aj postavou, podľa ktorej dostala aj svoju prezývku. Guľôčka si vytrpela veľmi veľa ponižovania od okolitého sveta, každý sa len pozeral na to, čo robí a nie na to, aká v skutočnosti je. Prostredie neoceňovalo jej krásny charakter a dobrú dušu. Ona ako „morálne nečistá“ jediná neváhala pomôcť v nešťastí iných. Svojím charakterom sa podobala Soni. Duňa nie je úplne typickou postavou realizmu, nebola prostitútka ako predchádzajúce postavy. Duňa bola neobyčajne pekná, bola vysokej postavy s peknými ženskými tvarmi. Mala gaštanovohnedé vlasy, h1boké a múdre oči čiernej farby. Neustále v nich blčali iskierky, boli živé a zároveň, v niektorých chvíľach, neobyčajne dobré. Krásna tvár mala bledú farbu. Nebola to však chorobne bledá farba, z jej tváre vyžarovala sviežosť a zdravie. Duňa mala veľmi zaujímavé pery. Ich farba bola jasnočervená, spodná pera trocha prečnievala vrchnú, čo jej dodávalo výraz určitého povýšenia a hrdosti. Veľmi jej pristal smiech, ktorý bol mladý, veselý a úprimný. Napriek tomu, že nebola oblečená do honosných panských šiat, dôstojne sa niesla. Jej skromné šaty ešte zvýrazňovali jej vnútornú vznešenosť, urodzenosť a hrdosť.