Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Stefan Garczyński, ako vychádzať s ľuďmi (recenzia)

Knižka sa začína Úvodom, v ktorom autor Stefan Garczyński odôvodňuje, prečo sa rozhodol napísať práve takúto knihu, knihu o ľudskom spolunažívaní. Keď ju začal písať vymyslel si názov Ľahké a ťažké spolunažívanie. Nakoniec ale pochopil, že ľahké spolunažívanie nie je. Každé spolunažívanie je ťažké, veľmi ťažké. Preto sa rozhodol, že napíše túto knihu, aby nás čitateľov naučil, ako si spolunažívanie uľahčiť a spríjemniť. Už v úvodnej stránke knihy nás zaujme citát „Prišli sme na svet, aby sme žili v zhode a jeden druhému sa navzájom podobali“ (Montesguieu). Autor ním vlastne naznačil ciel svojej práce, ktorým je to, aby sa ľudia naučili spolu vychádzať v osobnom ale aj v spoločenskom živote. V knihe sa najmä na začiatku nachádzajú štatistické údaje lekárov, podľa ktorých asi 85 % ľudí trpí neurózou, ktorej typickým zdrojom sú rôzne konflikty. Podľa názoru štatistikov rodinným nedorozumeniam treba pripísať 51 % samovrážd dospelých a asi 70 % samovrážd detí. To sú veľmi vysoké čísla a záleží len na nás a našom konaní, či budú ďalej rásť, alebo sa naopak začnú znižovať. Autor vyjadruje názor, že medziľudské vzťahy, a to predovšetkým tie, ktoré vyplynuli z hromadného boja o existenciu, vytvorili a naďalej formujú jazyk a vedu, ako aj spoločenské idey a morálnu tvárnosť ľudí. Vďaka spolužitiu a spolupráci rozvíja sa hospodárske a vedecké myslenie, umenie aj filozofia. Naša dobrá alebo zlá nálada, celý náš nevydarený život závisí v prvom rade od vzťahov s najbližším okolím. Ako z uvedeného vidieť, téma, ktorá zaujala autora, je sľubná a vzrušujúca, okrem iného aj svojim nesmiernym rozsahom. Na stránkach tejto knihy bude autor hovoriť o správaní sa a o charakterových vlastnostiach, ktoré ľudí navzájom odrádzajú, odpudzujú alebo spájajú, zbližujú. Autor sa teda rozhodol rozdeliť knihu na tri rozsiahle kapitoly, ktoré obsahujú široký okruh tém. Celá kniha obsahuje rôzne postrehy a názorné ukážky, výsledky rôznych ankiet, ako aj citáty, či komentáre slávnych osobností, spisovateľov, filozofov. Autor tiež k niektorým nadpisom priradil výňatok z básne.

Prvú kapitolu nazval: Situácie a konanie.
Rozdelil ju takto:
A. Nesúlad
1. Konflikt obyčají
2. Konflikt záujmov
3. Konflikt postojov
4. Konflikty vyvolávané zlou organizáciou
5. Predsudky
6. Nepriateľstvo
B. Zbližovanie
1. Formálna príslušnosť
2. Spolupráca
3. Spoločný front
4. Spoločnosť a konflikty
5. Priateľstvo
a) Druhy priateľstva
b) Hodnota priateľstva
6. Láska
a) Oslava lásky
b) Úskalia lásky
c) Podmienky lásky
V tejto kapitole opisuje správanie sa ľudí, konflikty, ktoré môžu v dôsledku konania a správania sa vzniknúť na pracovisku, ale aj v osobnom živote. Ako prvé rozoberá nesúlad, ktorý môže medzi ľuďmi vzniknúť. Príčinu nesúladu vidí napr. v konflikte obyčají, záujmov, postrehov, predsudkov alebo nepriateľstva. Ako druhé tu opisuje zbližovanie ľudí na základe spolupráce a formálnej príslušnosti. Autor tu využíva osobné postrehy, ale aj modelové situácie, aby nám priblížil teóriu v praxi. Mňa osobne najviac zaujali stránky venované priateľstvu,
Každý z nás má priateľov. Jeden ich má viac, druhý menej. Autor tu opisuje niekoľko typov priateľov. Prvý typ má podľa autora v sebe čosi zmyslového. Sme s ním preto, lebo sa cítime v jeho spoločnosti dobre.
Druhý typ je milý „kumpán“. Vnáša plno života do každej zábavy, nekritizuje, ničomu sa nečuduje. Dá sa s ním dobre zasmiať i ľahko zhodnúť.
Tretí je dobrým partnerom pri uspokojovaní záujmov. Je to priateľstvo, pri ktorom priateľ síce vedome nepočíta s úžitkom, ale nikdy nerozmýšľa ani o tom, čo by mohol priateľovi poskytnúť sám. Štvrtý kkúzľuje svojím myšlienkovým bohatstvom. Jeho životný štýl a svetonázor pôsobia podnetne a vzrušujú, jeho vedomosti sú originálne a bohaté. Istý čas sme pod dojmom jeho skúseností a vedomostí, ale každá studňa má dno. Keď nemá v sebe nič okrem toho, čo sa naučil z kníh a zo života, nebude nás dlho zaujímať. druhmi ale aj hodnotu priateľstva čo vyjadril citátom „Čím je spánok pre telo, tým je priateľstvo pre ducha – osviežuje sily“ (Cicero). Veľkú pozornosť venoval aj láske, pretože každý človek chce milovať a byť milovaný. Druhú kapitolu autor nazval: Odpudzujúce vlastnosti. Venoval sa tu najmä ťažkostiam s nadväzovaním stykov. Vyčlenil tu mnoho typov ľudí, ktorí majú problémy nadviazať plnohodnotné vzťahy s okolím, pretože sú neprirodzení, agresívni, samoľúbi, drzí atď. Vymenoval tu všetky negatívne charakteristiky, ktoré mnohých ľudí odpudzujú a snažil sa nájsť riešenie ako im predchádzať a vyhýbať sa situáciám, ktoré ich môžu vyvolať. Táto kapitola mňa osobne najviac zaujala, pretože je v nej veľa pravdivého a autor sa nesnaží túto pravdu o ľuďoch zakrývať. Tretia kapitola sa volá: Zbližujúce vlastnosti.

Autor si tu dáva otázku: „Čo ľudí zbližuje?“ a sám nachádza aj odpoveď. Môže to byť úsmev, milé slovo, uznanie, obdiv, záujem o človeka, dávanie atď. Určite je tu dôležitý aj vonkajší vzhľad, teda to ako človek pôsobí na iných ľudí. Veľký význam kladie tiež na optimizmus a životný elán, veď kto z nás by chcel mať za priateľa namosúreného pesimistu. Každý si tu určite nájde niečo čo ho zaujme.

Tak ako sa v predchádzajúcej kapitole snažil takpovediac „očierniť“ človeka tu nachádza len jeho dobré vlastnosti a plusy. Na záver zaradil autor Záverečné poznámky, v ktorých sa snažil zhrnúť všetko v knihe. Charakteristický je pre ne citát „Ani krásne, vycibrené slová nič nezmôžu, ak sa nekryjú s pravdou a skutkami“ (M. Rej). Mimo iného sa tu snaží dať nejaký návod, ako sa stať lepším človekom. Autor pi svojej práci myslel najmä na malú skupinku čitateľov, ktorí sú tak ako on presvedčení, že základom kultúrnosti nie sú zaujímavé
slová, ale snaha po dokonalosti. A čo dodať na záver? Myslím, že kniha je zaujímavým čítaním a každý v nej nájde niečo čo ho zaujme, pretože otázka medziľudských vzťahov je aktuálna v každej dobe. Nachádza sa tu množstvo zaujímavých rád, ako sa stať lepším a zlepšiť vzťahy s okolím. Mne osobne sa veľmi páčili situácie zo života, na ktorých autor vysvetľoval svoje myšlienky. Kniha sa tak stala omnoho prístupnejšia aj k ľuďom, ktorí nemajú k tejto téme vzťah. Hoci bola táto kniha napísaná dávnejšie nájdu sa v nej veci, ktoré zaujmú aj dnešného čitateľa. Ak sa teda chcete dozvedieť niečo viac o medziľudských vzťahov, určite siahnite aj po tejto knihe.

Zdroje:
Stefan Garczyński, ako vychádzať s ľuďmi Obzor, n.p. Bratislava r.1968, prvé vydanie, 224 str. -

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk