Večer sme si požičali loďku a išli sme na more. Nečakane sa však rovný , temný koberec vody zmenil na besniaci živel. Za našou loďkou sa vynorila obrovská masa vody. Bola ako stena, ktorá prejde cez všetko. Prevrátila loďku. Jane zmizla pod vodou. Chcel som ju udržať v rukách mi ostala iba jej biela stuha. Za ten čas sa toho udialo veľa. Zanevrel som na svet, bol som alkoholik .. Na Jane som však nezabudol. Vždy mám svoju mliečnu dráhu pri sebe. Iba ja môžem povedať, že mám hviezdy obtočené okolo ruky! A tie sú iba moje!.