Filipovi sa počasie nepáčilo a tak zaliezol do kajuty. Ani sa neobzrel , kde som. Nahnevalo ma to a chcela som niečo urobiť. Niečo, aby sa o mňa bál , aby mal šialený strach. " Slečna, choďte aj vy do kajuty! Všetci sú tam, " zakričal kapitán proti vetru a prerušil tak moje myšlienky. " Nie, ďakujem. Ja milujem rozbúrené more, zavolala som späť na neho. Pokrčil plecami a ďalej sa zaujímal o udržanie kurzu lode. Otočila som sa a pozerala na obrovskú vlnu, valiacu sa priamo na nás. Chcela som zakričať, keď ma vtom tá obrovská vlna zlízla z povrchu lode. " Ááá! Pomóc!" stihla som vykríknuť a už som bola pod vodou. Keď som bola malá, učila som sa plávať.Otec ma držal na rukách a ja som mu absolútne dôverovala. " Ponor sa a zadrž dych", vravel mi otec. Urobila som to, ale on ma pustil. Panika!
Začala som hrabať rukami, oči ma štípali.Otec! Chcem vykríknuť, ale namôžem. Spomienky ma odklopovali. Strach bol môj súper a vyhrával. Kričala som, volala o pomoc. Videla som, ako po palube lode pobehujú kapitán, dve Nemky, sused z vedľajšej izby v hoteli, ktorí boli s nami na lodi a tiež Filip. On sa o mňa bojí! Kričal, pobehoval ako zmyslov zbavený. Omdlela som. Znova som na plavárni. Plávam, vedľa Filipa, ale už sa netopím. Dôverujem mu. Mám osemnásť rokov a jeho úsmev mi dodáva silu. " Miláčik, preber sa ! Prosím ťa, odpusť mi všetko, čo som ti kedy urobil. Ja ťa milujem! "
Pomaly som otvorila oči. Ležala som na palube našej plachetnice. Búrka utíchla, slnko vykuklo, aby neprepáslo nič z nášho príbehu. " Ja som celkom v poriadku , " povedala som. Zasmial sa , silno ma objal a hoci bol do nitky premočený, vôbec to nebolo nepríjemné. " Máte odvážneho priateľa, slečna. Skočil za vami a zachránil vás," povedal kapitán. " Pre túto ženu by som urobil čokoľvek na svete! " povedal Filip. Do tváre mu padol biely prameň vlasov. Biely prameň vlasov ako dôkaz našej lásky.Ako symbol toho , že človek je za milujúcu osobu schopný obetovať aj život
Zazvoní budík. Vytrhne ma z mojich spomienok. Pootočím hlavu a vidím ho tam ležať. Vedľa mňa. Pozerá sa na mňa a šibalsky usmieva. " Vieš, čo sa mi snívalo? " opýta sa ma. Pokrútim hlavou a čakám, čo mi povie. " Snívalo sa mi, že sme navždy spolu. Že sa pri tebe zobúdzam a pri tebe zaspávam. Až kým nemáme baja vlasy popretkávané bielymi pramienkami lásky...".