Ležím v posteli, zabalená do mäkkého bieleho páperia. Prvé ranné lúče sa predrali spoza záclony a šteklia ma na nose. Vedľa mňa niekto dýcha. Dýcha pokojne, viečka ukrývajú dve hviezdy, ktoré tak nádherne žiaria a nemo rozprávajú o láske tak nekonečnej ako vesmír. Na tvári mu ihrá nežný úsmev a vlasy ako malé hravá detičky, mu utekajú všetkými smermi. Popri vysokom a váženom čele, popísanom krivkami času, sa tiahne pramienok bielých vlasov , čo ako potôčik stekajú na vankúš. No nie je to vekom, to ja som to spôsobila. Odhrniem mu vlasy a nežne ho pobozkám, akoby som chcela zahnať výčitky svedomia. Pomrví sa, no ostáva v omamnom opojení spánku. Môj Filip. Nebolo to ani tak dávno. Ja a Filip sme sa rozhodli stráviť týždeň plný šťastia a romantiky na ostrove v srdci Tichého oceánu. Bolo to naozaj hniezdočko lásky, okolo ktorého sa palmy držali za ruky a vytvárali pocit absolútneho bezpečia a súkromia. " Zlato ! No tak už vstávaj! Sľubil si mi predsa výlet na plachetnici a už meškáme. Prosím ťa, vstávaj!" budila som Filipa, ktorý si našu dovolenku predstavoval asi ako súťaž vytrvalostného spánku. Pomaly otvoril oči a lenivo zašomral :
" Veď už bežím! Čo sa bojíš, všetko stíhame."
Pomaly sa vytiahol z postele a natiahol na seba prvé veci, čo našiel v rozhádzanom kufri. " Takže podľa teba to stíhame! " kričala som bežiac, sotva lapajúc dych. Filip bežal vedľa mňa a na moju poznámku nereagoval. Loď stála pri móle a práve vyťahovala laná. Dobehli sme na poslednú chvíľu. Filip sa hneď usadil a urobil si drink. Kde som ja, si ani nevšimol. Nechcelo sa mi sním rozprávať, keď sa tváril ako medveď, vyrušený zo zimného spánku. Tak som sa vybrala na prehliadku lode. Chcela som nazrieť do každého jej zákutia a vyzrieť z každého okienka v podpalubí. Vlastne som robila preto, aby som zabudla na Filipovo správanie.. Ten chlap sa správa, akoby som pre neho bola vzduch. Vylihuje na slnku, popíja drinky a fajčí cigary. Ja ho ľúbim a on sa správa, akoby som ani neexistovala. Naozaj som si šťastie predstavovala inak. Bola som na neho nahnevaná. Vyšla som na provu a sledovala, ako sa loď hladko kĺže na vlnách, sťaby ste lízali zmrzlinu. Slnko sa utiahlo za oblaky a dažďové kvapky si razili cestu do mora. Vietor urazila odvaha bielej plachetnice a silno zadul do plachiet. Loď sa zakolísala. " Otočte loď! Otočte loď! Silná búrka zo severovýchodu sa blíži priamo k nám ."
" Hneď to otočíme, " odpovedal kapitán na varovanie zo súše.