Každá jedna izba si vychutnávala budenie, a tak si to vychutnala izba 33, kde som býval. Hlučne a drasticky ako to robili takmer všetci sme budili jednu izbu za druhou. ak som sa dostal k izbe 22, nevedel som ako jednať. Nepoznal som nikoho z tejto izby, pretože to bola izba nováčikov. Po jemnom zaklopaní sa dvere otvorili a vyšla z nich slečna, ktorá nervózne a koktavo oznámila, že už cela izba vstala a že sa pripravujú na raňajky.Ja som sa na Niku ani poriadne nepozrel a hneď som bežal k druhým dverám. O 7 boli všetci už posadaní za stoly. Moje oči prechádzali od jedného stola k druhému a skenoval som nové tváre. Zrazu sa mi zrak zastavil na iných očiach. bola to láska na prvý pohľad. Nemal som ani tušenia, že to bola ta slečna, ktorá mi odpovedala koktavým hláskom pri dverách dvadsaťdvojky. Po nežnom usmiati sme sa Obaja otočili k jedlu a začali jesť. Po procedúrach , ako stále, nastala siesta. Po skorom vstávaní som bol strašne unavený a tak počas oddychu som si chcel zdriemnuť, keď zrazu niekto zaklope na dvere. Otvorím dvere a za dverami v celej krase stoji Nika. Skôr ako som sa zmohol k slovu sa ma šikovne nežným hláskom opýtala “Ahoj Luki, nemohol by si mi požičiat magnetofón?”. Nebol som jediný, čo som mal rádiomagnetofón, ale s radosťou som prikivol a položil jej ho na ruky. S krasnym úsmevom a poďakovaním odišla. Nie žeby som bol hlúpy, ale neuvedomil som si že je to akýsi spôsob, aby mohla za mnou zájsť.
Skončil sa august a začal September. Akosi náhle sa ochladilo a krásne počasie, ktoré ešte v auguste panovalo, vystriedalo škaredé zimné upršané počasie. V týchto dňoch sa spoločne vychádzky skončili a namiesto nich sme sa všetci iba v izbach a v spoločných miestnostiach zabávali. Práve v týchto dňoch to bolo obvzlášť zaujímavé, lebo sme sa s Nikou čoraz bližšie spoznávali. Jedného dňa, niekoľko minút po večery, kedy sme už všetci mali voľno až do tej 21 hodiny, sme sa obaja stretli na mojej izbe. Vtedy to bola už trojposteľová izba s číslom 31 po tom, čo môj spolubývajúci išiel domov. Vtedy to prišlo, rýchlo a nečakane. Ale stalo sa. Svojími nežnými peramy ma pobozkala. Nevedel som kde som, nevedl som čo mam robiť. ale bolo to krásne. prvý krát som niečo také prežil a som bol štastný že práve s ňou. Napriek tomu ten deň bol pre mnoho ľudi tragický. Naše maznanie prerušil spolubývajúci so správou, že dvojičky už nie sú. 11 september značil terror, značil začiatok nehrdzavejúcej lásky a začiatok posledného týždňa.