Každým dňom som bol čoraz šťastnejší no zároveň čoraz smutnejší.Pýtal som sa sám seba, či to stálo za to. Stojí za to zamilovať sa posledný týždeň? Štastie trvalo týždeň. Po týždni začalo trapenie. 18 septembra som mal kufor zbalený a čakal som na známu farbu nášho auta. ten den bol najhorší za cely pobyt. Lúčenie s milovanou osobou bolo strašne ťažké, ale muesli sme byť obaja silní. Ak som zabadal pri vrátnici môjho otca, oblial ma pot. Tak ako na začiatku som chcel ísť hneď domov, tak na konci pobytu som chcel ostať ešte týždeň ba aj viac pri mojej milej. So slzamy sme sa obaja rozlúčili a skôr než som zatvoril bránu našej známej chodby, Nika utiekla plačúc do svojej izby.