Zrazu ku mne niekto pristúpil, dal mi dole sluchadlá (čo ma mimochodom tak vystrašilo, že som vôbec nevedel kde sa práve nachádzam) a vravel: „ Na informáciách mi povedali, že pri nákupe nad 5000 korún si môžem vyzdvihnúť zvláštny darček, ktorý sa nachádza v oddelení hudby. Tak som si povedal, že to musíte byť vy. Nie?“ - „Nie“ hovorím. Nechápem čo to má znamenať. Vari už prišiel ten čas kedy bude každému jedno či ste vec a či človek? Neviem, možno, asi áno...nie! No rozhodol som sa, že si z dotyčného trochu vystrelím, aspoň to trochu „odšediví“ môj bežný deň. A tak mu vravím: „Pardon, čo ste to hovorili?, prepáčte chvíľu som Vás nepočúval.“ – „Viete, na informáciách je oznam, že človek, ktorého oslovím je na predaj“
- „A tým človekom myslíte mňa?“
- „Áno veď som vás oslovil a vy ste reagovali. Keby ste predsa na predaj neboli tak by ste nereagovali, nie?“
- „No, dobre niečo na tom asi bude len mi ešte povedzte akú funkciu by som ako spotrebný tovar mal plniť“
- „Ja neviem to mi musíte povedať vy. Ja som len kupujúci, ktorý si vyberie z toho čo mu ponúkajú. Ja si nevymýšľam čo potrebujem. To čo potrebujem mi vždy povedia až jednotlivý predajcovia, v tomto prípade výrobok, čiže vy.“
- „A vám nepripadá ani trochu čudné, že tu predávajú v podstate živé tvory, ľudí?“
- „Nie, veď predsa aj zvieratá sú živé tvory a im neprekáža, že ich predávajú, tak prečo by to malo pripadať čudné Vám? Nechápem. Vy sa predávate, ja vám dám peniaze za vás samotných. A vôbec, veď to je veľmi úžasný biznis takéto predávanie sa. Veď predávate iba to, čo patrí Vám, čo Vám v podstate nikto nemôže zobrať a ešte Vám za to dávajú aj peniaze. My kupujúci sme vlastne chudáci, dávame peniaze za to čo nám nikdy nepatrí“
- „A nerozmýšľali ste nad tým, že by ste sa sám seba predávali“ spýtal som sa tohoto zvláštneho človeka, po tom čo sa sám seba presvedčil, že je lepšie byť vecou predávanou ako byť kupujúcim.“

Medzitým zhasli v supermarkete všetky svetlá, bezpečnostná služba si ani nevšimla, že niekto zostal v budove a odišla sledovať nočný hokejový zápas. Videl som, že mám pred sebou veľa času a tak som sa rozhodol stráviť ho s týmto zvláštnym človekom. Veď kto vie, možno že sa aj spriatelíme. Predtým než sme však pokračovali v našom plodnom rozhovore sme sa rozhodli vyskúšať manželskú posteľ, nie, nie nemyslite si radšej nič. Nanosili sme si kopu jedla a pitia, pustili sme si najnovší typ rádia, nemohli sme však nájsť zástrčku a tak sme začali hľadať baterky. Baterky sme síce našli, ale rádio nebolo na baterky. A mali sme po romantickej hudbe. Ešteže sa tu nachádzajú stojany na počúvanie hudby. Rozprávali sme sa celú noc, veď čo iného by sme robili. Utiecť sme nikam nemohli, i keď sme mali takmer všetko.