Ako vždy – žiadna zmena, stále noví ľudia. Príšerne ho trápilo, že ho vyhodili z toho dôvodu, že už nie je ničím novým. Riadil sa filozofiou klubu a využíval jeho vlastné myšlienky. Nad dverami je napísané: „Neexistuje ani dobro ani zlo“. Čím dlhšie nemohol do klubu vstúpiť, tým viac bol na ňom závislý. Dával si otázky typu „čo robia tí ostatní?“ a v duchu klubu si aj odpovedal „vždy niečo iné“. A tak chcel skúsiť niečo iné. Stal sa členom klubu, v ktorom musí byť všetko rovnaké. Rovnaké šaty, rovnaké stoličky a samozrejme rovnaký ľudia. V tomto klube sa diali každý deň iné veci. Na stenách viseli rovnaké obrazy, dvere boli pre istotu štyri a strop bol rovnaký ako podlaha. Každý obraz bol však trochu iný, každé dvere boli z iného materiálu a každý človek bol iného tvaru. Joeho odtiaľto nevyhodili, odišiel sám. Stavil sa v jednej kaviarni a nad šálkou čaju si premietal svoj doterajší „klubový“ život. V jednom klube je všetko odlišné a na povrch vychádzajú kópie, a v druhom klube bolo všetko rovnaké a zvýrazňovali sa odlišnosti. „ Tak to by sme mali“ , povzdychol si. „A čo si mám vybrať? A musím si niečo vybrať?“ Chcel vyberať ale nevedel z čoho. Páčilo sa mu všetko, ale vždy mu niečo vadilo. Chcel spojiť viaceré odlišnosti do jedného bodu. Celé dni presedel medzi múrmi a rozmýšľal ako ďalej. Keď bol ešte mladý, ľudia mu s obľubou vraveli, že keď chce ísť dopredu, musí vyjsť von a vybrať si cestu napravo, alebo naľavo. Bol zúfalý zo slobody, keď si musel vybrať medzi niečím čo nepoznal. Chcel slobodu bez cesty, bez toho aby zvažoval, či je cesta dobrá, alebo zlá. Svoju slobodu nechcel ničím podmieňovať a preto zostával sedieť medzi múrmi. Medzi múrmi, ktoré existovali len v jeho predstavách. Zvuk je chvenie bodov, ale nikto ho tak nevníma, farby sú frekvencie, ale každému je to jedno. Každému je jedno čo je vlastne pravda a lož, čo je realita a čo ilúzia. Hlavné je vedieť narábať s týmito látkami. Joe ich však len vnímal. Odlišnosti začal vnímať tak výrazne, že sa mu neskôr pripadali všetky rovnaké. Nič nepokladal za rovnaké, ale nič nechcel rozdeľovať. Nenávidí a miluje zároveň – rozdiely. A práve toto spojenie mal rád, nič nerozdeľoval a všetko bral tak ako je. Ale vo svete kde videl mnoho ciest videl aj množstvo rozporuplných vecí. Podľa neho neexistuje dobro ani zlo, nič nie je univerzálne. Myšlienky mu hmýrili v hlave, kam by ste sa len pozreli nájdete len chaos.