Posledné, čo v slabnúcom vedomí začul, bol slabý Curvoiserov hlas, kričiaci niečo o prerušených dátových prenosoch.
Prebudil sa na bielej ceste. Pomaly vstal a snažil sa ignorovať strašnú závrať. Po prieskume okolia zistil, že ležal na ceste podobnej tej neďaleko vlastného domu. Udivene sa pozrel na hodinky, ale potom si uvedomil, že to by bolo na nič. Hodinky sa samé od seba nenastavia na minulý čas. Ak chce zistiť, kde a hlavne kedy je, musí ísť na prieskum. Otočil sa a vydal sa po ceste. Šlo mu to pomaly, oblek ho pri chôdzi veľmi spomaľoval, ale neodvažoval sa ho zložiť. Nakoniec za sebou začul rýchlo sa približujúci zvuk. Otočil sa, a .. Posledné, čo kedy vo svojom živote uvidel, bola jeho vlastná tvár za sklom antigravu. Vykríkol a náraz mu okamžite polámal chrbticu, ktorá prepichla miechu. Bol na mieste mŕtvy.
John v poslednej chvíli strhol volant, ale už bolo neskoro. Dutý úder a výkrik mu signalizovali, že práve prešiel človeka. Stuhol. Práve teraz? Prečo? Najdôležitejší deň v jeho živote a on niekoho zrazí. Nemohol teraz zastať. Musel ísť ďalej. Aj tak, v dnešnej dobe už chodia pešo len chudáci a zločinci. Vlastne prospeje spoločnosti, ak sa na toho chudáka pod autom vykašle. Prudko zrýchlil a s búšiacim srdcom zahol s antigravom za najbližší roh.
O dva týždne neskôr sa profesorovi Curvoiserovi z parížskej univerzity úspešne podaril prvý historicky zaznamenaný Skok. Po odstránení závady, neskôr nazvanej ako Murdockov paradox, už totiž nenastávala v čase vratná reakcia a dátový tok, obsahujúci informácie o čase a mieste, sa už neprerušoval. Ľudia odstránili ďalšiu, prekážku stojacu im v ich ceste za dokonalosťou. Ale majú pred sebou ešte dlhú cestu...