SLOVENČINA V NAŠOM ŽIVOTE
Postupným vývojom sveta sa vyvíjala aj celková civilizácia. Potreba rozvíjať
vedomosti a schopnosti môžeme začať sledovať už od praveku. Praveký človek
nepoznal písmo, nepoznal spôsob dorozumievať sa. Svoje nové objavy, získané
poznatky zaznamenával vo svojich jaskynných obydliach nástennými maľbami, či
vyrytými znakmi. Medzi prvé písma patria klinové písma neskôr hieroglify. Ako
sa vyvíjal človek, tak vznikala postupne reč. Jej používaním sa mohli medzi sebou
dorozumievať, rozprávať, vymieňať si názory a hlavne učiť sa. Zdokonaľovať vo
vedomostiach však nemohol každý. Túto možnosť mali iba bohatší a vplyvnejší
jedinci. Do roku 863 n. l. sa písalo azbukou. Panovník Veľkomoravskej ríše- knieža
Rastislav, na svojom území, cítil potrebu vzdelania svojho národa rozšíriť. Preto
požiadal byzantského cisára o vyslanie učencov do svojej krajiny. Týmito učencami
a osvetármi boli bratia Cyril a Metód. Oni boli prvými, ktorí k nám doniesli nové učenia
a písmo, ktoré sa používa aj dnes- a tým je cyrilika. Ich pôsobenie malo obrovský význam
v oblasti vedy a kultúry. Získané poznatky šírili medzi národom hlavne kňazi. Zakladali
sa školy, kde sa učili čítať a písať. Na školách vyššieho stupňa sa vyučovala hlavne
teológia a filozófia. Rozšíreným jazykom bola latinčina. Tejto reči rozumelo iba úzka
vrstva ľudu. Nevedomosť národa kňazi často využívali vo svoj prospech, pre svoju
prosperitu. Používaný jazyk častokrát bol ovplyvnení aj panovníkom krajiny. Nie
nadarmo naši národovci Bernolák, Hodža, Hurban, Ľudovít Štúr a ďalší bojovali za
slobodu, za slovenskú reč. Ako sa cítil jeden z našich najväčších básnikov- P.O. Hviezdoslav,
keď svojej mame prečítal báseň a ona sa rozplakala, lebo jej nerozumela? Bola napísaná
v maďarčine, úradnom jazyku rakúsko –uhorskej monarchie. Ustanovením práva používať
slovenčinu mnohým ľuďom dalo možnosť uplatniť sa. Veď slobodne sa mohli vyjadrovať,
opísať svoje pocity radosti, či starostí. Rozumeli sa navzájom a tak vedomostná úroveň rástla.
Slovenčina patrí do slovanských jazykov, ľahko ňou sa dorozumieme medzi slovanskými
národmi, či sa jedná o Čechov, alebo Poliakov. Týmto jazykom sa dohovoríme medzi našimi
priateľmi aj z iných krajín, ale čo je najdôležitejšie, vždy zostane naším materinským.