Namiesto toho sa pýtajú: „V čom mi to má pomôcť? Čo môžem teraz urobiť? Ktoré nové




pozitívne možnosti z toho pre mňa vyplývajú?“ Šťastní ľudia si nesnažia komplikovať život svojimi myšlienkami, naopak, rozmýšľajú konštruktívne, aby problémy čo najskôr vyriešili. Niektorí ľudia majú talent neustále vychutnávať aj tie najmenšie momenty šťastia. Svoju úlohu tu zohrávajú životné skúsenosti a vytváranie si vlastného názoru na život. Preto sa niektorí vedia tešiť aj z maličkostí, kým iných ani veľké veci nikdy neuspokoja. Šťastie sa vo vyjadrovaní človeka vyskytuje v dvoch podobách – ako niečo, čo je jeho vlastné, osobné, a niečo, čo dostane. Človek má šťastie a vyhrá v športke, ale to neznamená, že musí byť šťastný, keď vyhral. A na druhej strane, keď nevyhrá nič, môže byť šťastný, pretože ho teší niečo celkom iné. Je to naozaj vec individuálneho pohľadu. Jednotlivým významom šťastia venovala pozornosť vo svojej knihe J. Miedzgová, ktorá rozdelila prežívané šťastie do štyroch kategórií:
• Šťastie ako výnimočná kladná udalosť – dožičí nám ju osud, nezávisí od nás, nášho úsilia ani nášho charakteru. Je to náhoda. • Šťastie ako intenzívny vnútorný pocit – je prejavom schopnosti človeka intenzívne precítiť radosť, ktorú iný človek ani nemusí vnímať.
• Šťastie ako kladná životná hodnota – niečo relatívne trvalé v ľudskom živote, prevaha dobra nad zlom, v závislosti od toho, po čom človek túži
• Šťastie ako spokojnosť so životom vôbec – schopnosť mať rád život, tešiť sa zo všedných dní



Najšťastnejší je ten, kto má
najmenej požiadaviek
Budha

Šťastie môže ležať i omnoho bližšie. Napríklad v tvrdení, že menej je viac. Síce znie ako tá najhoršia formulka premúdrelých, ale prax hovorí v jej prospech. Ľudia, ktorá sa vzdali na určitý čas výdobytkov techniky, televízie, kariéry, stresu z voľného času, sa začali cítiť lepšie. Umením dobrého života je uprednostňovať tie potešenia, ktoré prispievajú




k celkovému šťastnému životu nás aj našich blízkych. „Mravná osobnosť nemusí byť vôbec šťastná, pretože mravnosť niekedy vyžaduje tie najťažšie obete, ale skutočného šťastia bez mravnosti niet. Vlastné šťastie nemožno budovať na nešťastí iných, nemožno ho budovať na ústupkoch od mravnosti, na konformizme, pretože ten vedie k nemravnosti.“1

Vedci zistili, že veriaci ľudia žijú šťastnejšie a zdravšie. Náboženstvo dáva ľuďom potrebnú dávku istoty, že tu nie sú sami, že je tu niekto, kto ich má rád a kto ich chráni. Poskytuje im rozumný návod na to, ako majú žiť, hovorí o láske k sebe aj iným, o striedmosti, vernosti a nádeji na lepší život.