Milá pani profesorka, milí spolužiaci!

Kúpili ste si hektár amazonského dažďového pralesa? Odmietate s posvätnou bázňou výrobky z kože a kožušín? Pili ste jedine balenú pitnú vodu, kým ste sa nedozvedeli, že je ešte znečistenejšia ako obyčajná voda z vodovodu v priemernom veľkomeste? Veríte, že životné prostredie je metodicky znečisťované a znásilňované chamtivými americkými korporáciami? Ak ste si na tieto otázky v duchu odpovedali kladne, je veľmi pravdepodobné, že sa na vás prisal jeden z ekologických kňazov, ktorí sa od svojich bratov dôstojne stojacich za kaza-teľňou líšia jedine tým, že namiesto strachu z Boha kážu strach z ekologickej katastrofy.
Ochrana životného prostredia je zlatou baňou pre poslov zlých správ najrôznejšieho druhu a kazateľou zániku. Niektorí z nich by najradšej zakázali pužívanie nafty a elektriny a náj by nezostávalo nič iné, len sa vrátiť späť do stredoveku a vykurovať naše príbytky drevom. To by sa však samozrejme nepozdávalo aktivistom zaoberajúcim sa ochranou lesov. A navyše týchto samozvaných pseudoekológov ani trochu nezaujíma fakt, že v čase, keď sa kúrilo drevom, bolo ovzdušie omnoho znečistenejšie ako dnes.
Iní zase presadzujú masívne programy podmorského poľnohospodárstva. Odhliadnuc od obrovských nákladov takejto prevádzky sa nám naskytne ešte jeden problém: chutil by americkej konzumnej spoločnosti „McRiasburger“ v žemli?
Pritom sú praví ekológovia od tohto zvláštneho druhu ľahko rozoznateľní. Skutočný ekológ má rád prírodu. Pseudoekológa regeračná sila prírody skôr desí. Skutočný ekológ sa zaoberá zmysluplným výskumom. Pseudoekológ s špecializuje na strašenie verejnosti a vyvolávaním všeobecnej histérie. Rád vykresľuje problémy do obludných rozmerov. Avšak hrôzy predpovedané takýmito fušermi sú častejšie imaginárne než reálne, nehovoriac už o úspešnosti ich naplnenia, ktorá je priam mizivá.
Pripomeňme si takzvanú „alarovú aféru“. Alar je chemikália, ktorou sa rutinne ošetrovali jablká, aby lepšie zreli, kým nejaký zo zástupcov týchto radov nevyhlásil, že alar ohrozuje ľudské zdravie, ba dokonca životy. Ľudia, ktorí roky jedávali jablká ošetrované alarom, ich z hodiny na hodinu vylúčili zo svojho jedálnička a matky v strachu o svoje ratolesti v chvate odstraňovali zásoby jablkových štiav. Ako sa však ukázalo, jediný jed v celej kauze pochádzal z Inšpektorátu zdravotného prostredia, ktorý túto poplašnú správu vydal. Výsledky testu boli sfalšované, alar neškodný.