EUROOBČANIA

Vstúpili sme do Európskej únie. Prvý máj 2004 sa navždy zapíše do dejín Slovenskej republiky. Už sme však stihli pocítiť aj negatívne dôsledky našej integrácie.
Poprední predstavitelia, nielen nášho štátu, mali plné ústa chvál a príkladov, aby presvedčili Slovákov o výhodách vstupu do európskych štruktúr. Argumentovali nielen výhodami pre naše hospodárstvo, ale aj pre občanov. A síce otvorením pracovného trhu členských štátov EÚ pre obyvateľov pristupujúcich krajín či možnosťami študentov študovať v zahraničí za rovnakých podmienok ako študenti toho-ktorého štátu. Už dnes však vieme, ako málo z týchto sľubov sa splnilo. Pracovný trh otvorilo iba pár krajín, ostatné si „ vytvorili “ sedem ročné prechodné obdobie. A to napriek tomu, že sa neočakával zvýšený prílev občanov pristupujúcich krajín na zahraničný pracovný trh. A tak až po tomto čase budú môcť Slováci pracovať v zahraničí, rsp. v krajinách, ktoré toto prechodné obdobie zaviedli, bez obmedzenia.

Ja ako študentka sa môžem vyjadriť najmä k otázke možnosti vzdelávania sa na zahraničných univerzitách či stredných školách. Koľko sa naši ministri oháňali práve týmto argumentom? Zaujímala som sa o túto možnosť a dala som si tú námahu zistiť, za akých podmienok je možné v zahraničí študovať. A zistila som, že pre študenta ( pochádzajúceho z tzv. „ strednej triedy “ ) prakticky nemožné. Školné, ale najmä poplatky za ubytovanie a stravu sú pre našinca nereálne vysoké. Platy našich rodičov ( keďže väčšinu študentov „ dotujú “ rodičia ) sa totiž ani nepribližujú európskemu priemeru. A tak v zahraničí naši študenti síce študovať môžu, ale nepôjdu, pretože nemajú za čo. Dopadli by sme tak, ako povedal jeden náš kandidát do Európskeho parlamentu. Presviedčal nás, že za plat 900 eur si môže len otvoriť sardinky v konzerve pred Európskym parlamentom a vyberať do klobúka. Nuž, za túto „ almužnu “ by študent skutočne mohol navštevovať univerzitu v zahraničí. No keďže Slováci nemajú „ ani “ toľko, zostanú doma. Možnosť navštevovať zahraničné školy tak zostane iba deťom podnikateľov či štátnikov... A povedzme si pravdu, tí mohli študovať aj doteraz. A aj študovali a študujú. Takže sa vlastne nič nezmenilo. To znamená ďalší prázdny sľub. V súčasnosti sa uvažuje o spoplatnení vysokého školstva aj na Slovensku ( je to vlastne len otázka času ). Aj tu sa teda dočkáme toho, že študovať budú tí, ktorí si to môžu dovoliť. Ale to je už iná téma.

Dnes, cca mesiac po našom vstupe do EÚ vidíme, že sa nič nezmenilo – okrem cien. Veď napríklad takých banánov sa budeme musieť pomaly vzdať...
Naše očakávanie a vítanie vstupu do EÚ dostalo prvú facku ( kto vie, koľko ich ešte bude ). Veď sme boli takí nadšení... Máme plno názvov, ktorými sa zaraďujeme do Európy, napríklad také eurookná či dokonca aj eurofólie... Samé euro. Tak sa tešme, že sme súčasťou Európy, ktorá nás víta s otvorenou náručou. Čo na tom, že sa držíme niekde vzadu ako chudobní príbuzní? Hurá, sme euroobčania!