Hoci existuje sloboda, potrebujeme morálku a etiku, aby sme zistili, čo všetko si tú slobodu zaslúži.

„ Nič nie je také bezcenné, aby si nezaslúžilo slobodu, ak sa dokáže brániť.” Pri tomto výroku ma napadá akú slobodu si má zaslúžiť to bezcenné. Slobodu prejavu? Slobodu slova? Slobodu zhromažďovania sa? Slobodu tlače? Obyvatelia mnohých krajín už od začiatku vývoja spoločnosti najskôr bojovali proti mamutom, neskôr proti iným kmeňom, potom proti národom, štátom. Mnohí bojovali práve preto, aby mohli ovládnuť ten slabší kmeň, národ, štát. Tí druhí zase bojovali za to, aby im tú slobodu nik nebral, snažili sa ju brániť, tak ako najlepšie vedeli.

Úvodom treba povedať čosi o vývoji dejín. Dejiny sa vyvíjali celé tisícročia avšak iba pomaly dochádzalo k zmene systému. Vývoj začínal s rodovým zriadením, kmeňovým zriadením, s monarchistickým zriadením – vládou jedného, bola to vláda keď slobodu mali len tí vyvolený a ostatný museli tých vyvolených poslúchať a museli na nich pracovať alebo boli ich otrokmi. Postupne ako ľudia zistili, že sú takto zneužívaní začali sa búriť a brániť proti takémuto zaobchádzaniu. Začali vznikať rôzne druhy zriadení, od tyranie, oligarchie, k demokracii a nakoniec k republike. Ale prechod medzi jednotlivými zriadeniami nikdy nebol jednoduchý. Bol skoro vždy sprevádzaný nejakými nepokojmi alebo dokonca vzburami či občianskymi vojnami. Ľudia vždy dlho trpeli rôzne druhy násilia ktoré boli na nich vykonávané ale len do určitého času, kým nepochopili, že to zriadenie, v ktorom žijú je pre nich a nie oni pre zriadenie. Tu obyvateľstvo pochopilo že to najdôležitejšie je ich život a sloboda v ich živote.

Avšak pri hľadaní odpovede na daný výrok, si musíme najskôr zadefinovať niektoré slová z daného výroku, budú to slová kľúčová, bez ich pochopenia nie je možné ďalej uvažovať o tomto výroku. Čo je to bezcenné? Čo znamená alebo ako definujeme pojem sloboda? A čo chápeme pod slovom brániť sa?

Tak mali by sme začať pekne od začiatku. Bezcenné. Bezcenné by malo byť niečo bez akejkoľvek hodnoty, avšak podľa mňa je to úplný lapsus, pretože cena sa skoro nikdy nerovná hodnote. Veď napríklad pero s ktorým som túto esej najskôr písal stálo zhruba 50 DM , ale pre mňa má oveľa, oveľa väčšiu hodnotu, ktorú by som asi dnes už nedokázal vyčísliť peniazmi. Bezcenné je aj to čo, keď stratím, nie je mi ľúto, že som to stratil, nemá pre mňa význam , či daná vec existuje alebo neexistuje. A popritom cena tej veci môže mnohokrát presahovať desiatky tisíc, ale nikdy som k tejto veci nemal vzťah a tak mi ani nebude chýbať, že som ju stratil alebo by mi ju aj niekto ukradol, určite by som po nej nepátral. A dokonca možno by som mal aj dobrý pocit na duši, že ešte niekomu dobre poslúži.

Poďme však ďalej, nasledujúce slovo ktoré si zaslúži našu pozornosť je sloboda. Čo je to tá sloboda? Napriek tomu slovo sloboda má v dnešnom svete veľa významov. Keď sa rôznych ľudí opýtame, čo sa im vybaví v mysli, budeme počuť výroky o politickej slobode, o slobode k morálne alebo nábožensky motivovanému jednaniu alebo o nezávislosti človeka na prírodných zákonoch – podľa toho či opýtaný je intelektuál, čitateľ novín, alebo človek, ktorý sa filozofii venuje trošku viac. Podľa mňa je sloboda pocit. Pocit však nemôžem definovať je to čisto subjektívna záležitosť, je to presvedčenie, presvedčenie že to tak je. Pocit sa objektívne nedá opísať. Uveďme si nato príklad: podľa mňa je vstup do NATO ohrozenie našej slobody, lebo sa vlastne dostaneme pod kontrolu väčšej inštitúcie a mohol by som takto argumentovať ešte dlhšie, veď fakty sú nám dennodenne predkladané, ale určite by som nepresvedčil nejakého Leška , ktorý si myslí, že vstup je super, teraz sme slobodný, ale keď vstúpime, budeme ešte slobodnejší a voľnejší a ničoho sa už nebudeme musieť báť, lebo budeme vo veľkej koalícii, ktorá bojuje zato isté.

Sloboda je aj potencii, čo všetko môžem a čo všetko nemôžem. Sloboda závisí od môjho vedomia, ak si tú možnosť uvedomujem potom by som si mal zaslúžiť slobodu.

Tvoja sloboda končí tam, kde sa začína sloboda iných. Keď som sa prvýkrát stretol s touto myšlienkou myslel som si že je úplne pravdivá ale pri hlbšom zamyslení ma napadlo, že pri negácii tohto výroku vznikne, moja sloboda začína tam kde končí sloboda iných tým pádom by všetci okolo mňa a aj ja boli obyčajný chudáci, ktorý nemajú žiadnu slobodu a to preto že nielen ja ale aj všetci okolo mňa by si nárokovali absolútnu slobodu úplne vo všetkom. Kde by potom bola tá hranica kde začína moja hranica a končí tá ich alebo kde končí tá moja a začína tá ich? Tú hranicu by sme museli určiť, mnohé politické zriadenia a systémy už po celé tisícročia definujú občianske a ľudské zákony a pravidlá správania sa v spoločnosti, snažia sa určiť tú hranicu. Niektorí tak, že hranici nedajú veľký priestor, druhy tak , že toho priestoru je až, až.
Ďalšie slovo z daného výroku, ktoré si zaslúži našu pozornosť je slovo brániť sa. No aký má význam slovo brániť sa. Ak sa niekto bráni tak je to pred niečím čoho sa bojí alebo pred niekým z koho má strach. Brániť sa môžeme viacerými spôsobmi: skryjeme sa, aby nás nik nenašiel, opevníme si určité miesto a odrážame útoky nepriateľov, či už útoky slovné alebo fyzické a predsa podľa mňa najlepším spôsobom obrany je útok. A nedať nepriateľovi ani len šancu aby zaútočil ako prvý.

Tak teraz keď sme si definovali tie základné slovíčka môžeme sa konečne zamyslieť nad tým, že nič nie je také bezcenné aby si nezaslúžilo slobodu ak sa dokáže brániť. Ozaj a skúsme si najskôr odpovedať na otázku: či existuje niečo bezcenné, čo si nezaslúži slobodu, ak sa dokáže brániť. Existuje, ja sám musím nato poukázať, lebo ma to veľmi hnevá keď sa s tým stretávam. Je to hlúposť, to je to čo si tú slobodu určite nezaslúži, keď hovorím slobodu myslím tým hlavne slobodu prejavovania sa hlúposti u ľudí. Sloboda má viacero rovín chápania tak ako sme si už vyššie dokázali. Ľudská hlúposť už oddávna spôsobuje ľudom a ľudstvu veľké problémy. Preto podľa mňa môžeme považovať hlúposť a tiež hlúpych ľudí za niečo čo nemá žiadnu hodnotu a ani žiadny prínos pre ľudstvo ako také. A tu je namieste otázka prečo ale sa hlúpi ľudia najviac bránia proti tomu aby sa stali o niečo múdrejšími? Možno že sa riadia heslom: ten kto nič nevie nič ho netrápi a teda nie nadarmo hlúpi ľudia majú obavu pred tým aby získali aspoň trochu vzdelania. Keď sa tak nad tým zamyslím prečo vlastne som sa rozhodol pre túto školu? Je to preto, že už predtým som sa vo veľkej miere zaujímal o politiku a tak keď som mal aspoň aké – také malé, ale predsa vzdelanie rozhodol som sa študovať túto problematiku ďalej. Chcel som získať slobodné a hlavne svoje myslenie v tom čo sa mi zdalo zaujímavé.

„ Nič nie je také bezcenné, aby si nezaslúžilo slobodu, ak sa dokáže brániť.” Aj takto by sa dalo charakterizovať úsilie ľudí ktorý pochopili, že sloboda je to čo pre nich má obrovskú nielen cenu ale aj hodnotu a že sa oplatí za ňu bojovať.
Avšak taká sloboda je aspoň pre mňa veľmi dôležitá a ja si ju nedokážem kúpiť, môžem sa len snažiť o to aby mi ju nezobrali. Avšak v súčasnosti sú veľké snahy medzi ľuďmi a hlavne medzi istými záujmovými skupinami o to aby bola ovládaná celá zemeguľa pod správou jednej vlády a to svetovlády . A tu by sme sa mali pýtať nás všetkých chceme aby sme boli ovládaný, keď celé tisícročia sme bojovali za to aby sme mali slobodu, bránili sme si ju mnohokrát i vlastnými telami, bojovali sme v revolúciách a občianskych vojnách len preto aby sme si ubránili to najcennejšie čo máme. A to slobodu. Konečne keď sme ju získali a môžeme si ju začať užívať. Našli sa istí ľudia, ktorí zistili ako nás pomaličky manipulovať a pod rúškom pokroku a vedy sa nás snažia získať opäť pod kontrolu a chcú si z nás vychovať poslušných obyvateľov jednej planéty. Preto nemali by sme to nechať len tak. A mali by sme sa snažiť aby nám to najcennejšie čo máme nezobrali.

„ Nič nie je také bezcenné, aby si nezaslúžilo slobodu, ak sa dokáže brániť.” Teraz by som sa chcel zamyslieť konečne aj nad týmto výrokom. Čo všetko to je a čo nie je to bezcenné. Mnohý filozofovia už v minulosti a po celé stáročia prezentovali svoje myšlienky mnohými spôsobmi, buď vydávali knihy alebo len prednášali na verejnosti, alebo ich prezentovali prostredníctvom rozhovorov so svojimi žiakmi. Mnohokrát sa však medzi poslucháčmi našli aj taký, ktorý sa snažili dokázať, že tomu čo hovorí nerozumie a ani to nevie doložiť argumentmi. Vtedy nastane čas keď filozof vytiahne svoje argumenty a začne obhajovať a brániť svoje vlastné myšlienky a názory. Lebo svoje myšlienky hodnotí tak vysoko, že sa za ne oplatí bojovať a brániť ich.

Už ako malé dieťa, keď som si niečo zaumienil, tak sa mi to väčšinou podarilo. Mnohokrát to boli úplné maličkosti ale pre mňa to boli tie najväčšie veci a problémy aké len mohli na svete existovať. Veď napríklad také lízatko, ktoré som videl v obchode mi dokázalo tak opantať myseľ, že som bol schopní urobiť všetko preto, aby som ho získal. Tu už vidieť, pre človeka v jeho živote neexistujú žiadne bezcenné veci i keď sa to tak tomu druhému môže javiť, ale pre neho to tak nie je. A tak dokáže pre danú vec ako ja kedysi pre to lízatko urobiť všetko. Ale nie je to len o hmotných veciach je to aj o postojoch a názoroch, ktoré každý človek má a vlastní a tak ako sa filozof dokáže brániť proti nevďačnému poslucháčovi a dokáže ho mnohokrát i presvedčiť tak aj obyčajný človek dokáže celé hodiny presedieť nad vlastnou myšlienkou a rozmýšľať, či má nejaké dôkazy, ktorými by mohol obhájiť a ubrániť svoj názor pred druhými a to len preto, lebo názoru chce dať slobodu, aby sa mohol ďalej rozvíjať a ...

Preto podľa mňa nič nieje také bezcenné, lebo každá vec, postoj, myšlienka má pre toho daného človeka tú najväčšiu hodnotu.

Si zaslúži slobodu, slobodu akúkoľvek.

Ak sa dokáže brániť, a sa nemusí tá vec brániť sama, podľa mňa stačí ak daná vec, postoj nájde za seba niekoho kto ju bude brániť a kto sa za ňu postaví.

Potom si zaslúži slobodu všetko čo je okolo nás.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Sloboda v politickej spoločnosti: filozofická esej