Vazeni pritomni, damy a pani!!

Dakujem Vam,ze sa nebojite pocut pravdu,ale prave naopak,dokazete sa jej pozriet priamo do oci.
Kladiete si otazku: "Aka je pravda?"
Ti, ktori sa s nou stretli, ale aj ti menej oboznameni,urcite vedia o com budem rozpravat.Je to prave nasilie,ktore ovlada svet a z roka na rok pribuda viac a viac pripadou tyranie na detoch ci dospelych.

Mozno je to prave vasa rodina ,vasi blizki,priatelia ci znami,ktori su alebo sa mozu stat obetami.
Denne prechadzame ulicami plnymi ludi. Kolki z nas si vsimaju osoby prechadzajuce okolo seba?Co ak je to prave on,ona,ktori potrebuju no najma chcu vykricat svetu,co ich trapia a z coho maju strach? Ze sa boja vracat domov so zlou znamkou,ze maju stach pred krikom,ktori sa znova a znova vracia.
Hovorite si: "Mna sa to netyka?" Ale co ak prave zajtra pride za vami vas najblizsi so slzami v ociach a povie Vam,ze uz dalej nevladze,ze chce skoncovat so zivotom,opustit vsetko,pretozeuz nic nema prenho cenu?

Aj potom poviete: "Mna sa to netyka?" Bojujme spolu proti nasiliu.Chranme sa navzajom.Dokazme otvorit oci aj pred vecami ,ktore sa nam nepacia.Zastavme sa na ulici pri dietati s uplakanou tvarou v rukach a najdime v sebe kusok citu na otazku "Co ta trapi?"
Dokazme vystriet ruku aj pri tych,ktori padli na kolena a potrebuju pomoct vstat. Mnohokrat by mozno stacilo len ich objat a povedat, ze vsetko bude dobre, povedat im,ze nie su sami. Aby nestracali nadej v zivot samotny.
Tym to apelujem na Vas vsetkych, pomozte, skusme najst nove riesenia. Verim, ze spolu to dokazeme.

Dakujem za pozornost