Ráno vstanem už o štvrť na osem aby som náhodu nezaspala. Rýchlo si nahádžem veci do tašky pretože u mňa platí pravidlo najprv práca potom zábava a až potom sa začnem obliekať. Dvere na našom byte sa rozletia a ja so slovami: "Rýchlo lebo nestíham!" Vbehnem do auta.

Do školy vbehnem tesne pred tým ako sa podarí nášmu pánovi školníkovi zamknúť. Do triedy prichádzam až po zvonení a začínam si vypracovávať domáce úlohy. Dokončím ich ešte predtým ako pani profesorka nervózne vtrhne do triedy a skoro zvalí umývadlo. Sadne si na stoličku, ktorá pod ňou pukne. Otvorí triednu knihu a skoro vytrhne stranu, do ktorej zapisuje. Načmára podpis a zabuchne triednu knihu až tak že počuť pukot stola.

Ale nie len zlé veci, škola mi veľa dala napríklad kde inde by som sa mohla naučiť otvárať maratónku zubami alebo ryť do lavice? Samozrejme škola ma naučila aj udržiavať rovnováhu vďaka hojdaniu na stoličke. Ale aj svalová hmota sa mi vyvinula pri sedení na telesnej keď som sa tvárila že mi je zle. No viem byť aj nenápadná keď sa píše písomka.

Naučila som sa aj rešpektovať rozhodnutia ostatných keď mi nechcú dovoliť aby som si opísala ich domácu úlohu. V škole to je tvrdé - tvrdé stoličky tvrdé lavice. No po tých dlhých rokoch som si už zvykla. Neviem čo by som mohla robiť s priateľmi vonku keby som nechodila do školy. Proste škola mi zapĺňa voľný čas, ktorý by som určite vedela nejako inak využiť. Jediné čo my v škole dvíha náladu je náš bufet.

Čo mi dvíha žalúdok sú naše záchody. Hlavne, že na nich máme to perfektné zrkadielko, v ktorom sa skoro nevidím. Pekne sa upravím a vyjdem vonku a zamierim do toho bufetu. S úsmevom odoberiem od pár ľudí nejaké drobné a s dobrým pocitom a úsmevom si kúpim niečo čo skryjem a nikomu z toho nič nedám. Po veľkej prestávke plnej zážitkov si sadnem spokojne a najedene do lavice a vyložím si nohy.