Toto je umelecký opis obrázka, pohľadu na zasneženú Bratislavu s Dunajom v popredí.
Je zima. Krajina je zasnežená, chladné vody Dunaja si veselo žblnkocú, a ranná rosa padá na hrad, stážcu veľkého mesta-Bratislavy. Dunaj má rád lode, ako je aj vidno, hrá sa s nimi, rozpráva, a čas od času sa aj s niektorou poháda. Ale má rád aj niečo iné, okrem lodí, mesto v ktorom jeho kamarátky kotvia, svoju ďaľšiu priateľku-Bratislavu. Toto mesto sa priatelí ale aj so svojim ochráncom-hradom, ktorý ako obrátený stôl sedí si na brale a dozerá na celé okolie ako na svoje deti.
Jedno z jeho najvyšších detí sa týči vysoko nad ostatnými a pozerá naňho s úctou, je to starý mládenec-Dóm sv. Martina. Pomáha svojmu otcovi strážiť menšie a neposlušnejšie deti, medzi nimi aj Galériu, ktorá zaplechovaná stojí v úzadí, akoby sa za niečo hanbila. Most, ten má dôležitú úlohu od svojho otca, na ktorú je pyšný, spája otca s jeho najmladšou dcérou Petržalkou, aby niekam neodbehla a nezatúlala sa. A celé to pokrýva sneh sťa mäkká biela perina, a dáva tomu krásu a eleganciu.
Tak toto je naša Bratislava, krásne to mesto.
Opisovaný obrázok je zo strany 41 z učebnice slovenského jazyka pre 8. ročník základných škôl.
