referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
S časoletom do knižnice minulosti
Dátum pridania: 02.12.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jacob
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 182
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 3.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 10s
Pomalé čítanie: 9m 15s
 
„Čo sa to deje? Kto to je?“ šepkal Peter a šúchal si ruky, ktoré mu ozbrojenec veľmi surovo stlačil. „Neviem, ale ten muž je asi dôležitý. Pokiaľ viem, v starovekom Egypte boli dôležití len faraóni a pisári. Toto je asi pisár,“ odpovedal Martin a pozrel na muža, ktorý sa na nich usmieval.
Slon pomaly prechádzal širokou ulicou, zatiaľ čo všetci ľudia mu ustupovali a hľadeli naňho s úctou. Zrazu sa pred nimi vynorila krásna budova, čo budova, obrovská budova, skoro palác. Stála na konci ulice. Slon zastal. Muž naznačil chlapcom, že majú vystúpiť a zliezol z koša. Chlapci ho nasledovali a keď zoskočili na zem a obrátili sa k budove, stálo pred nimi obrovské schodisko. Muž začal vychádzať hore s chlapcami, ktorí sa snažili držať sa pri ňom. Vošli dnu obrovskými vrátami a v úžase zastali. Stáli na začiatku obrovskej, priam gigantickej miestnosti, ktorú vypĺňali stovky stĺpov a obrovských políc. Muž prešiel miestnosťou a sadol si do veľkého kresla.

Zrazu Martin vykríkol: „To je knižnica!“ A naozaj, keby pristúpili k jednej z políc, mohli vidieť tisíce kníh z papyrusu, pekne naukladaných v pravidelných radoch.
„ Nevedel som, že už v starovekom Egypte boli knižnice!“ užasnuto zvolal Peter a prechádzal sa medzi policami. „Áno, boli, ale nevedel som, že boli také obrovské ,“
povedal Martin a pozrel ku vchodu, ktorým sa začali valiť davy ľudí. „Vyzerá to, že boli veľmi obľúbené,“ povedal Peter. „To áno, veď v tom čase ešte neexistovala televízia ani rozhlas. Neboli dokonca ani noviny, preto sa knižnice stali kultúrnym strediskom obyvateľstva, odpovedal Martin a užasnuto hľadel na ľudí. Niektorí sedeli v pohodlných kreslách a čítali, iní sa len rozprávali medzi sebou a ďalší viedli zúrivú debatu o jednej z kníh. Bolo to neuveriteľné. „A ja som si myslel, že do knižnice chodia iba hlupáci, ktorí nemajú čo robiť,“ povedal Peter a pozrel na Martina , „ale mali by sme už ísť.“ „Máš pravdu, len dúfam, že to bude fungovať,“ nedôveryhodne Martin pozrel na budík a stlačil gombík. Na budíku sa objavilo dvadsať hodín štyri minúty a znova sa ozval ten hrozný zvuk.

Zazvonil budík. Martin natiahol ruku na nočný stolík a nasadil si okuliare. Bolo ráno. Zrazu si spomenul na Egypt. Posadil sa s myšlienkou, že to bol len krásny sen a pozrel na zem. Zo zeme práve vstával Peter. Nebol to sen.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.