Umelecký opis: Spiš

Keď sa Perinbaba zobudí z letného spánku musí poriadne vyprášiť svoje periny. Veď celé leto v nich sladko spala. Otvorí okno a začne prášiť. Práši tak silno až začne perie lietať. Vtedy vieme , že zima je tu. Na zem nedopadnú pierka lebo by mnohy kýchali ale malé vločky snehu. Prikrijú všetko čo je vonku. No nestačí iba prášiť lebo by bol sneh iba pod okno Perinbaby a tak si zavolá na pomoc pani Zimu aby pokryla všetko ostatne perinkou. Pani Zima rada splný úlohu a rázom vidíme biele kopce, stromy, domy a všetko čo sa nestyhlo schovať.

Zima prikryje všetko. Malé dedinky ba aj veľké mestá. No a naš hrad nieje vynimkou. Stojí na malom utešenom kopčeku. Neďaleko má kopček aj brata Dreveníka. Hrad musí stražiť aj mesto veď tam bývali mnohy mocný ľudia. Mestečko ho stráži ako armáda elfov. V tomto čase si však vymenia úlohy a Spišský hrad sa stane strážčom. Veď mesto je teraz omamené šíriacímy sa vanočnými koledami a vôňou pečených gaštanou. Deti sa raduju a spolu stavajú snehuliačikou ktorý sa pri slniečku rozpustia. Veď kto by sa netešil ked sa blížia Vianoce. Deti netrpezlivo čakajú na darčeky čo im priniesol Ježiško. Všetci su pokope a oslavujú. Starý hrad je však sám. Nikto sa nerozpráva zo Spišskím hradom. Kamene z ktorých je postavený sa rozpracvajú medzi sebou a všetko počúva neposedný vetrik.
Zima s Perinbabou tiež oslavujú vianoce.