referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cyprián
Nedeľa, 27. septembra 2020
Ľudská povaha
Dátum pridania: 23.12.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Kristi_K
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 765
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.2
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 3m 40s
Pomalé čítanie: 5m 30s
 
VÁŽENÁ PANI PROFESORKA, MILÍ SPOLUŽIACI !

Srdečne Vás chcem privítať na dnešnej diskusii, ktorá sa povedie podľa mňa,v doležitej téme,ktorá je aktuálna stále, a týka sa každého jedného z nás. Dovoľte mi teda, aby som sa aj ja niekoľkými slovami dotkol prednášky o téme, ktorá sa nepochybne začína týkať čo najvačšieho okruhu ľudí. Chcem hovoriť o povahových vlasnostiach človeka, a to úprimnosti a pravdovravnosti. Hneď zo začiatku by som chcel upozorniť na to, že by sme mali mať na zreteli dva fakty.V prvom prípade musíme rozlišovať chvíle, kedy pravdu možeme a kedy ju musíme povedať, alebo práve naopak, kedy by sme ju radšej vraviť nemali.

Sú chvíle, v ktorých je až príliš ťažké povedať pravdu. A o to ťažšie ju povedať do očí. Po druhé je to fakt, že v dnešnej dobe veľa ľudí je povahovo takých, že si neustále klamú a nevedia vysloviť pravdu. Preto by som rád poopravil môjho spolužiaka, ktorý sa oháňal tým, že sú ľudia pravdovravní a úprimní. Nie je pravda. Skúsme si to spoločne predstaviť a zoberme si to na tomto príklade.

Dvoch ľudí si dokáže predstaviť každý. Jeden verbálne komunikuje s druhým. Počúvajúci má rolu „ priateľa “ a hovoriaci je na tom, že si zistené info nechá sám pre seba. Hovoriaci odíde a počúvajúci zmení svoju rolu na hovoriaceho. Informácie, ktoré mu úprimne povedal v predchádzajúcom rozhovore hovoriaci, šíri ďalej bez nejakého obmedzenia a pocitu viny. Tým pádom hraje dvojitú hru: pretvárku. Pred jedným sa hraje na jeho priateľa, a za jeho chrbátom ho neskor zradzuje bez toho, že by to dotyčný vedel. A takto si ja osobne úprimnosť nepredstavujem. Aj keď niektorý z vás, možno vačšina - možno menšina je iného názoru, stojím si za svojím. No napriek tomu by som rád vedel Vaše reakcie a názory na túto tému a na to, čo som povedal ja a čo si o tom myslím. Takisto by som tu chcel spomenúť seba. Aký som ja...? Som úprimny? Som pravdovravný?

Podla mojej mienky som taký, že ja pravdu poviem každému a nerobím rozdiely medzi ľuďmi, ktorým by som to povedať nemal a ktorým naopak mal. Poviem si proste pravdu, lebo viem, že to je najlepšie, či už pre mňa, alebo pre tú osobu, ktorej to mám povedať. Niekedy to je sice ťažké, ale ja som proste taký, že to poviem a len veľmi ťažko ma z toho mojho názoru niekto odpúta. To znamená, že som aj úprimný aj pravdovravný. A aby som povedal pravdu, tak som na to aj celkom hrdý. Málokto je taký, a ja som rád, že patrím do tej malej skupiny ľudí, ktorí to bez problémov zvládnu. Možno to niekoho urazí, keď poviem pravdu, to je pochopiteľné, ale nemyslíte, že je to tak lepšie? Je lepšie podľa mňa vedieť, na čom ste, ako keď žijete v tom, že vám nik nič nepovie.

Urobíte niečo zlé, ale nikto Vám nepovie svoj názor na to, čo ste urobili, preto nemožete rozoznať, či ste urobili dobre, alebo zle. Treba niekedy povedať:“Tam robíš chybu“....“to by si nemal“.....“si taký....“Nikdy neklamem. Je mi jedno, komu čo poviem, a či sa na to urazí aelbo nie, ale viem, že to je pravda. Takisto nemám rád, keď niekto klame mňa. Vy ste možno iného názoru na mňa, neviem, preto tu s Vami o tom diskutujem, lebo by som sa rád dozvedel, aký máte na mňa a moje povahy názor Vy. I keď mi je jasné, že slová, ktoré vyšli z úst mojho spolužiaka, boli srdečné a úprimné, a nechcem nejako ovplyvňovať alebo hádam kritizovať, no podľa mňa sú jednoducho nepravdivé. Cieľom bolo, a je aj dnes, aby bolo čo najviac ľudí úprimných a pravdovravných. A to sa dá dosiahnuť jedine náročnou, ale správnou, cieľavedomou výchovou od útleho detstva až po dospelosť.

Vačšina ľudí žije s pocitom, že sú úprimní a pravdovravní, no len pre menšinu je to ozaj tak. Moj predrečník poukazoval na to, že v tom nevidí nejakú veľkú chybu, keď ľudia nie sú úprimní, nie každý taký je, a berie to už ako samozrejmosť. No s týmto názorom sa nemožem a ani nechcem stotožniť. A rovnako nezdieľam ani názor, že sa to tak ľahko zmení k lepšiemu. A myslím si, že nie je hlúpe to predpokladať, ako aj nie je hlúpe, že som tu teraz povedal svoj názor na túto tému, ku ktorej sa predchvíľou vyjadril aj moj spolužiak a aj svoj názor na seba. A tak som presvedčený, že sú tu medzi nami aj takí, ktorí súhlasia so mnou a moj názor, či už na mňa samotného alebo na celú diskusiu, im aspoň niečo trocha vraví.

ĎAKUJEM ZA SLOVO.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.