Picassova Guernica bola po prvý krát vystavená na Medzinárodnej výstave v Paríži roku 1937. Jej koncepcia sa zrodila a veľmi rýchlo realizovala v umelcovom parížskom ateliéri. Picassovým zámerom bolo vytvoriť dielo ako protest proti vražedným útokom, ktoré ničili Španielsko v strašnej občianskej vojne (1936-1939), a proti pokračujúcej ľudskej krutosti. Do obrazu sa vkladali veľké očakávania. Picasso bol uznávaný ako popredný avantgardný maliar. Počas španielskej občianskej vojny sa politicky a morálne prihlásil k republikánom a antifašistom. Dalo sa preto očakávať, že obraz umelecky i politicky zapôsobí veľmi kontroverzne, ale ak mal splniť svoj cieľ, bolo to nevyhnutné. Dnes, o pol storočia neskôr, môžeme hodnotiť Guernicu objektívnejšie. Obraz zaujal svoje miesto ako jeden z významných výtvorov veľkého génia 20. storočia.

Bezprostrednou udalosťou, ktorá podnietila vznik obrazu, bolo zničenie baskitského mesta Guernica 26.apríla 1937, v deň keď sa konali trhy. Nacistiké lietadlá na rozkaz generála Franca za bieleho dňa zaútočili na bezbranné mesto. Zo 7000 obyvateľov 1654 zahynulo a 889 bolo zranených. Obraz je usporiadaný na spôsob triptychu s hlavnou strednou časťou a dvoma postrannými časťami. Aj keď ide o svetský, nie náboženský obraz, svojím námetom a určením na verejné vystavovanie sa pokojne môže považovať za novodobý ekvivalent Grunewaldovho Isenheimského oltára.

Býk – Picassa vždy fascinoval starý španielský veľkolepý a zároveň brutálny národný šport – býčie zápasy – a v jeho dielach sa často opakujú výjavy a arény. Napriek umelcovmu tvrdeniu, že býk v Guenice predstavuje brutalitu, jeho obraz je viacvýznamový. Nepôsobí divoko, ako tak stojí a švihá chvostom. Možno mal Picasso na mysli okamih zápasu, keď po úspešnom útoku býk ustúpi, aby sa pozrel, čo spôsobil, a zvážil nasledujúci pohyb.

Absencia farieb – Strohá jednofarebnosť je v súlade s námetom obrazu. Ešte aj dnes ja téma veľkorozmernej nástennej maľby v Španielsku politicky sporná. Toto obrovské dielo je vystavené v Prade v samostatnej miestnosti a chránené obrovskou tabuľou nepriestrelného skla.

Matka a dieťa – Mŕtve dieťa bezvládne visí na matkinom ramene. Spomedzi zložitých kubistických výjavov v Guernice sa tento dá interpretovať priamo. Matkin výkrik vyjadruje jazyk priomínajúci dýku alebo úlomok skla. Podobné črepiny sa objavujú po celom obraze.

Odsknutá hlava – V popredí je rozkúskovaná postava s odseknutou hlavou a odťatou rukou držiacu meč. Ak porovnáme Picassovu Guernicu s Uccellovou Bitkou pri San Romane, Uccellova interpretácia vojny ako slávnostného turnaja ostro kontrastuje s Picassovým silným obrazom masovej vraždy.

Trpiaci kôň – Picasso, ktorý zriedkakedy komentoval svoje diela, povedal, že kôň symbolizuje ľudí. Tak ako v prípade matky aj tu je agónia vyjadrená jazykom podobným dýke. Nad hlavou koňa svieti elektrické svetlo, ktoré predstavuje vševidiace Božie oko. Zdá sa, že aj ono kričí od hrôzy.

Symbolický kvet – na obraze je málo zreteľných symbolov a Picasso nepoužíva nijaký jasne definovaný symbolický jazyk. Podobne ako vo väčšine diel moderného umenia symbolika je tu súkromná a osobná a iba na tomto základe ju možno rozlúštiť. Jednako nie je ťažké pochopiť jediný kvet v strede obrazu ako symbol nádeje – nový život porastie ďalej bez ohľadu na pokusy ľudí zničiť ho. Dojímavá jemnosť kvetu umocňuje všeobecnú hrôzu tohto chaotického výjavu.

Moderné ukrižovanie – Dve ženy hľadia so strachom a ľútosťou na zraneného koňa. Tento výjav – pokiaľ ide o poňatie a expresívnosť – pripomína obraz trpiaceho Krista na kríži a prítomnosť troch Marií na scéne. Picasso zrejme hľadal moderné, svetské spodobenie ľudského utrpenia, ktoré by nenieslo nijakú zjavnú kresťanskú symboliku.