Keď som sa ráno zobudil, zistil som, že mi niekto ukradol hliníkové disky z kolies auta (od posledných Vianoc musím parkovať auto vonku, pretože do garáže sa nezmestí). Našťastie v Tescu ich majú za pár babiek. Rozhodol som sa tam vybrať, pretože bez hliníku na kolesách ste nikto. Odhrnul som čečinu spred zámku auta a odomkol. Centrál (a tiež pravé spätné zrkadlo) nemám odkedy som si kúpil vianočný stromček od jedného milého tmavého pána na kraji cesty prvej triedy neďaleko Slovenského Raja (tento pôvod vysvetľuje nesmrteľnosť mojej jedličky). Vtedy sa mi to zdalo ako výhodná kúpa, ale dnes by som už vianočný stromček bez bločka nekupoval. Cesta do Tesca mi trvala niečo okolo hodiny, a to si hovoria, že sú čoraz bližšie pri nás. Mali by jedno postaviť u nás na sídlisku. Detské ihrisko aj tak nikto nevyužíva, iba čo decká tam robia bodrel. Musel som zaparkovať vonku, pretože do podzemnej garáže sa so stromom nezmestím. Cestou som konečne dočítal Harryho Pottera. Zase dobro porazilo zlo. Posilnený týmto dobrým koncom a inšpirovaným ruským Mrázikom som sa vybral nakupovať. Samozrejme posledné disky mi vyfúkli rovno spred nosa rakúski dôchodcovia.

Tak som aspoň naplnil košík až po samý okraj s myšlienkou - Keď už som tu, nech sa mi to aspoň vyplatí. Keďže mám malý kufor, nákup som si dal do desiatich kilometrov doviesť zdarma. Do domu my chýbalo už len dvesto metrov, tak som zobral táčky a nákup do polnoci preniesol do špajze. Znova som ušetril na benzíne, a to jazdím na naftu. V stánku pred domom som si kúpil kuulový časák plný obrázkov s minimom textu. Nechápem, kto si tie texty číta. Znova som sa stal o čosi múdrejší.
Konečne sa cítim ako človek. Samozrejme mobil mám na šnúrke. V deväťdesiatom druhom prišli do módy telefóny bez šnúry, teraz sa bez šnúry na námestí nemôžem ani ukázať, lebo hneď zo mňa spoločnosť spraví sedláka...