K.K.K.

Konečne si sadám do svojho kuulového auta s troma erbegmi a ťažným zariadením. Na mieste spolujazdca ma už čaká rozčítané štvrté pokračovanie dobrodružstiev mladého čarodejníka, bez ktorého by som si šoférovanie už nevedel ani predstaviť. Motor naskočil včul, ani s ním necuklo. Ráno som tam totiž nalial MotorUp - viagru starého auta. Okamžite som zapol stierače a odsunul nimi posledné konáre jedličky, ktorú od Vianoc neviem odopnúť zo strešného nosiča z Baumaxu. Slogan „ Kvalita vždy zaručená “ mi rezonuje v hlave už skoro rok. Dúfal som, že počas letných horúčav uschne a odpadne, ale mýlil som sa. Tá mrcha, strom, bola veľmi dobre hnojená. Už ma ani netankuje, že na každom semafore mi všetka tá čečina padne do obzoru, vždy si len zmením sklá v ráme svojich kuulových okuliarov a hneď je všetko ružovejšie.

Už zase ma zastavili tí zelení. Rýchlo som si zamenil sklá za zelené s myšlienkou v hlave „ Som váš “, ale bolo neskoro. Už si stihol všimnúť pôvodné ružové. Z tejto situácie mi nepomohlo ani maslo Rama. A že najlepšie kĺže! Blbosť. Hneď ako som prišiel domov, natrel som to dedovi, má totiž vredy na zadku a to je jediné miesto, kde sa to fakt dobre natiera. Dedo vraví, že to nie je kuul, ale ja mu stále vravím, že harmančekovú masť už nevyrábajú. Že teraz, ako sme v tej únii, masti na vredy už nie sa a zo západu sa nedovážajú, lebo tam ani nevedia, že nejaké vredy okrem nás, ešte existujú.

Po tomto rozhovore som sa osprchoval v tvrdej vode. Som predsa tvrďas a už aj bez lupín. Použil som tú najfluornatejšiu zubnú pastu so štyrmi prúžkami (tri sa mi zdalo málo) a konečne som si sadol do kresla, kvôli ktorému zabili iba tri kravy, ktoré som aj tak nepoznal. Pustil som si svoj nový plazmový televízor s takou plochou obrazovkou, že ani suseda Patvárošová by sa nemusela pri nej hanbiť a bol som v pohode. Ako to už býva, hneď po uvelebení sa v kresle som sa rozpomenul, že som nepolial Sláva. Slávo je kaktus a môj spoločník. Na to, že je skôr mlčanlivej povahy, veľmi rád si zapichá... Keďže som si všetko toto uvedomoval, musel som vstať z kresla, potknúť sa o stolík s IKEA, na ktorom som hral v kapele Švédska trojka, vziať krhličku za 49, 90 bez DPH a poliať ho. V plazmovej telke práve dávali dokument o slepcoch (čo dávali v telkách bez plazmy, to neviem), dosť ma to zaujalo, ale keď som spoznal Esmeraldu, rýchlo som to prepol. -To dievča je snáď všade! A keď nemá čas ona, pošle svoje inteligentné kamarátky. Našťastie na poslednom kanáli išiel americký film. To bolo to pravé orechové na moje problémy so spánkom. Richard Gere ešte nestihol ani ústa otvoriť a ja som už spokojne odfukoval. Snívalo sa mi o umelom oplodnení, ako obyčajne. Odkedy to šikovní vedci z Arizonskej univerzity vymysleli, na sex už ani nepomyslím.
Keď som sa ráno zobudil, zistil som, že mi niekto ukradol hliníkové disky z kolies auta (od posledných Vianoc musím parkovať auto vonku, pretože do garáže sa nezmestí). Našťastie v Tescu ich majú za pár babiek. Rozhodol som sa tam vybrať, pretože bez hliníku na kolesách ste nikto. Odhrnul som čečinu spred zámku auta a odomkol. Centrál (a tiež pravé spätné zrkadlo) nemám odkedy som si kúpil vianočný stromček od jedného milého tmavého pána na kraji cesty prvej triedy neďaleko Slovenského Raja (tento pôvod vysvetľuje nesmrteľnosť mojej jedličky). Vtedy sa mi to zdalo ako výhodná kúpa, ale dnes by som už vianočný stromček bez bločka nekupoval. Cesta do Tesca mi trvala niečo okolo hodiny, a to si hovoria, že sú čoraz bližšie pri nás. Mali by jedno postaviť u nás na sídlisku. Detské ihrisko aj tak nikto nevyužíva, iba čo decká tam robia bodrel. Musel som zaparkovať vonku, pretože do podzemnej garáže sa so stromom nezmestím. Cestou som konečne dočítal Harryho Pottera. Zase dobro porazilo zlo. Posilnený týmto dobrým koncom a inšpirovaným ruským Mrázikom som sa vybral nakupovať. Samozrejme posledné disky mi vyfúkli rovno spred nosa rakúski dôchodcovia.

Tak som aspoň naplnil košík až po samý okraj s myšlienkou - Keď už som tu, nech sa mi to aspoň vyplatí. Keďže mám malý kufor, nákup som si dal do desiatich kilometrov doviesť zdarma. Do domu my chýbalo už len dvesto metrov, tak som zobral táčky a nákup do polnoci preniesol do špajze. Znova som ušetril na benzíne, a to jazdím na naftu. V stánku pred domom som si kúpil kuulový časák plný obrázkov s minimom textu. Nechápem, kto si tie texty číta. Znova som sa stal o čosi múdrejší.
Konečne sa cítim ako človek. Samozrejme mobil mám na šnúrke. V deväťdesiatom druhom prišli do módy telefóny bez šnúry, teraz sa bez šnúry na námestí nemôžem ani ukázať, lebo hneď zo mňa spoločnosť spraví sedláka...