Konečne si sadám do svojho kuulového auta s troma erbegmi a ťažným zariadením. Na mieste spolujazdca ma už čaká rozčítané štvrté pokračovanie dobrodružstiev mladého čarodejníka, bez ktorého by som si šoférovanie už nevedel ani predstaviť. Motor naskočil včul, ani s ním necuklo. Ráno som tam totiž nalial MotorUp - viagru starého auta. Okamžite som zapol stierače a odsunul nimi posledné konáre jedličky, ktorú od Vianoc neviem odopnúť zo strešného nosiča z Baumaxu. Slogan „ Kvalita vždy zaručená “ mi rezonuje v hlave už skoro rok. Dúfal som, že počas letných horúčav uschne a odpadne, ale mýlil som sa. Tá mrcha, strom, bola veľmi dobre hnojená. Už ma ani netankuje, že na každom semafore mi všetka tá čečina padne do obzoru, vždy si len zmením sklá v ráme svojich kuulových okuliarov a hneď je všetko ružovejšie.

Už zase ma zastavili tí zelení. Rýchlo som si zamenil sklá za zelené s myšlienkou v hlave „ Som váš “, ale bolo neskoro. Už si stihol všimnúť pôvodné ružové. Z tejto situácie mi nepomohlo ani maslo Rama. A že najlepšie kĺže! Blbosť. Hneď ako som prišiel domov, natrel som to dedovi, má totiž vredy na zadku a to je jediné miesto, kde sa to fakt dobre natiera. Dedo vraví, že to nie je kuul, ale ja mu stále vravím, že harmančekovú masť už nevyrábajú. Že teraz, ako sme v tej únii, masti na vredy už nie sa a zo západu sa nedovážajú, lebo tam ani nevedia, že nejaké vredy okrem nás, ešte existujú.

Po tomto rozhovore som sa osprchoval v tvrdej vode. Som predsa tvrďas a už aj bez lupín. Použil som tú najfluornatejšiu zubnú pastu so štyrmi prúžkami (tri sa mi zdalo málo) a konečne som si sadol do kresla, kvôli ktorému zabili iba tri kravy, ktoré som aj tak nepoznal. Pustil som si svoj nový plazmový televízor s takou plochou obrazovkou, že ani suseda Patvárošová by sa nemusela pri nej hanbiť a bol som v pohode. Ako to už býva, hneď po uvelebení sa v kresle som sa rozpomenul, že som nepolial Sláva. Slávo je kaktus a môj spoločník. Na to, že je skôr mlčanlivej povahy, veľmi rád si zapichá... Keďže som si všetko toto uvedomoval, musel som vstať z kresla, potknúť sa o stolík s IKEA, na ktorom som hral v kapele Švédska trojka, vziať krhličku za 49, 90 bez DPH a poliať ho. V plazmovej telke práve dávali dokument o slepcoch (čo dávali v telkách bez plazmy, to neviem), dosť ma to zaujalo, ale keď som spoznal Esmeraldu, rýchlo som to prepol. -To dievča je snáď všade! A keď nemá čas ona, pošle svoje inteligentné kamarátky. Našťastie na poslednom kanáli išiel americký film. To bolo to pravé orechové na moje problémy so spánkom. Richard Gere ešte nestihol ani ústa otvoriť a ja som už spokojne odfukoval. Snívalo sa mi o umelom oplodnení, ako obyčajne. Odkedy to šikovní vedci z Arizonskej univerzity vymysleli, na sex už ani nepomyslím.