Náš Mirko

Keď ho vidím , musím sa pousmiať. Na jeho okrúhlej tvári , orámovanej dobovým účesom hrdinov filmu Pomáda zaujmú usmievavé , naivné detské oči. Má nízsku , mohutnú postavu , ktorá sa nesie na krátkych nohách v tvare písmena O. Trochu pripomína jazdca rodea alebo cowboya. Pri chôdzi sa kolíše zo strany na stranu , hompálajúce ruky drží ďaleko od tela. Chodí chôdzov naších predkov. Rýchla chôdza pripomína chôdzu zaneprázdneného človeka. Potom zastane , niečo nervózne zahundre alebo sa zasmeje , nekedy sa háda sám so sebov alebo niečo hľadá na chodníku. Pri chôdzi si niečo hundre , mračí sa , alebo sa bezdôvodne usmieva , keď má dobrú náladu , tak si aj zaspieva.

Očkom hádže po lavičke , či tam nesedí nejaký potencionálny spolubesedník. Rázne si to namieri k nemu , zastaví sa pri ňom chvíľu sa ošíva alebo ho pozdraví.
Vystrihnuté obrázky drahých áut a motoriek z časopisov hrdo nosí pri sebe a ochotne ich ukáže. Pri tom sa tvári pyšne.
Vyžaruje z neho optimizmus a chuť do života. Je to veselý človek a milá osôbka. Neviem koľko má rokov ale správa sa detsky priateľsky. Vždy ma poteší , keď ho stretnem.