referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Atómová energia a jej vplyv na životné prostredie (prejav)
Dátum pridania: 25.01.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: aktiduj
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 717
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 
Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!

V mojom prejave Vás chcem informovať o potenciáloch atómovej energie a jej vplyvu na prírodu a životné prostredie.

Na počiatku cesty vedúcej k atómovým elektrárňam a motorom pre dopravné prostriedky stála otázka starogréckych filozofov: „Z čoho sa skladajú veci? ” Atómom ako takým sa podrobne zaoberal už filozof Demokritos z Abdéry, ktorý tvrdil, že atóm je základom všetkých vecí. Podľa neho zlučovaním atómov veci vznikajú a ich rozpadom predmety zanikajú. Ľudský duch postupne rozuzlil mnoho tajomstiev prírody a pomocou najnovšej techniky prenikol až do samého jadra atómu. Človeku sa dokonca podarilo odobrať prírode jedno z jej najväčších tajomstiev, a to ako uvoľniť veľké množstvo energie z jadra atómu. V súčasnosti je atómová energia jednou z najviac pokrokových spôsobov získavania energie pre každodenné použitie. Prináša nám mnoho výhod avšak väčšina ľudstva sa jej aj napriek nespočetným výhodám bojí. Je ich strach opodstatnený? Možno áno a možno nie.

V dnešnom svete je veľmi ťažké presadiť sa novými technológiami. Je to v značnej miere spôsobené nedostatkom peňazí pre rozvoj tejto technológie alebo strachom ľudí z nového, nepoznaného. Výroba atómovej energie by dnes už patrila medzi najviac prosperujúce oblasti priemyslu, keby sa nestalo to čo sa stalo. Myslím pri tom na zhodenie atómovej bomby Američanmi na Hirošimu Nagasaki alebo výbuch atómovej elektrárne v Černobyle. Lenže v týchto prípadoch nie je vinníkom nešťastia konkrétne atómová energia, ale zlyhanie nezodpovedného ľudského faktoru. V dôsledku tohto sa ľudia jednoducho boja výroby jadrovej energie. A ako to už býva ich strach je spôsobený nevedomosťou.

Atómová energia má mnoho doteraz nevyužitých potenciálov, ktoré by mohli pomôcť človeku ľahšie a zdravšie žiť. Nepriamo využívaním tohto druhu energie chránime v globálnom meradle životné prostredie. Hoci sa mnoho hovorí o probléme uskladňovania vyhoreného odpadu z atómových elektrární, väčším problémom ľudstva je vyčerpávanie nerastných surovín v prírode. V celom svete sú najviac využívané tepelné elektrárne, ktoré pre svoje fungovanie potrebujú uhlie. Ako dobre vieme uhlie patrí medzi rizikové suroviny, pre ktoré sa predpokladá možnosť totálneho vyťaženia do 500 rokov. Lenže keby sme nahradzovali tepelné elektrárne atómovými, podarilo by sa nám aspoň ako tak zachrániť planétu a teda vlastný život na nej.

Ďalším globálnym problémom, ktorý by mohol byť zmiernený využívaním atómovej energie je globálne otepľovanie. Veľkosť alebo miera globálneho otepľovanie vzrastá o to viac, čím viac energie sa získa z fosílnych palív. Týmito palivami sú napríklad už spomínané uhlie, ďalej ropa, zemný plyn. Spaľovaním fosílnych palív sa dostávajú do ovzdušia, čiže do atmosféry, také chemické látky, ktoré zamedzujú stratu teploty a spôsobia takzvaný skleníkový efekt. Skleníkový efekt vedie ku globálnemu otepľovaniu, pôsobením ktorého sa postupne môžu zmeniť klimatické pomery. Tieto zmeny majú ďalekosiahle dôsledky na človeka. Pri atómovej elektrárni odpadá problém s exhalátmi, ktoré by sa dostávali do ovzdušia. Odtiaľto sa do atmosféry dostáva len vodná para, ktorá je neškodná.

Poznatky o atómovej energii by sa dali využiť aj pri vyrábaní spotrebných motorov. Mali by väčší výkon ako súčasné spaľovacie alebo dieselové motory, ich prevádzka by bola oveľa lacnejšia a nebolo by potrebné neustále sledovať kedy sa nám minie palivo. Neposlednou výhodou by bola taktiež ochrana životného prostredia a ako dôsledok tohto aj ochrana ľudstva ako druhu.

Mnoho ľudí má voči tomuto druhu energie určité výhrady alebo sa jej dokonca bojí. Tvrdia, že atómová elektráreň skôr, či neskôr vybuchne. Takto argumentujú skôr laici, ktorí nie sú informovaní o fungovaní celého komplexu elektrárne. Uvediem Vám príklad pravdepodobnosti výbuchu. Je to približne 1: 100 000, čiže keby dal egyptský faraón Cheops v 3. tisícročí pred našim letopočtom postaviť 20 jadrových elektrární a odvtedy by mohlo dojsť k havárii jednej z nich len jeden raz. Niekto by si povedal, že tá možnosť tam predsa je. Ale veď pravdepodobnosť havárie auta je oveľa väčšia a áut sa nikto nebojí.

Strach ľudí bude musieť pominúť ak si budú chcieť zachovať svoje okolie pre život také, aby sa v ňom dalo ešte slušne žiť. Bude treba obmedziť vyčerpávanie nerastných surovín a hlavne fosílnych palív. Ak sa odstráni nevedomosť a neopodstatnený strach ľudí pred jadrovou energiou, potom už nič nebude brániť pokroku odhaľovaniu nových tajomstiev. Veď si to len predstavte, keby existovali atómové batérie, ktoré v mobile vydržali celý rok bez nabíjania. Keď si nabudúce zažnete svetlo, spomeňte si na to, že energia ktorú využívate vo svojich elektrospotrebičoch je vyrábaná práve v atómovej elektrárni Mochovce a platíte za to oveľa menej ako odberatelia z oblastí s využitím tepelnej energie.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.