2.3.Cimrmanológia – definícia oboru
Cimrmanológia – názov pochádza pôvodne z dvoch gréckych slov Cimrmanos (Cimrmanova) a logos (náuka, veda). Môžeme o nej takisto povedať, že je to samostatná vedecká disciplína, ktorá je v rámci systému vied relatívne mladá. Zrod cimrmanológie môžeme datovať niekedy od 2. polovice 60. rokov 20. storočia (v odbornej literatúre je často uvádzaný rok 1966 – pozn. autora). Ako už aj sám názov oboru napovedá, hlavnou náplňou tejto vedy je drobná, faktograficko-bibliografická práca, ktorej predmetom je český velikán Jára Cimrman. Nemenej dôležitou zložkou je zmiernenie dopadu následkov z Majstrovho odkazu.
Z hľadiska rozmachu vedných oborov sa nejedná o príliš expanzívnu oblasť ľudskej činnosti. V porovnaní s inými vednými obormi, kde sa rozsah vedomostí každých päť rokov zdvojnásobuje (napr. výpočtová technika, genetika a pod.). Cimrmanológovia teda na rozdiel od iných vedcov nezaznamenávajú príliš veľký nárast poznatkov, avšak pokiaľ dôjde k nejakému novému objavu v súvislosti s odkazom Járy Cimrmana, je to v ostatných vedeckých kruhoch a v očiach verejnosti vždy obrovský šok. Veľakrát dochádza k rozsiahlym, pomalým a často až nechutným sporom (tzv. „monstrprocesy“) o prvenstve Járy Cimrmana v tej či onej veci, oblasti, či dokonca v celom vednom obore. Vždy však, až na výnimky, pri ktorých ešte nepadlo posledné slovo, prizná súdna porota prvenstvo skromnému, usilovnému a geniálnemu Čechovi Járovi Cimrmanovi, ktorý sa takto aspoň posmrtne dočká v obecnom povedomí relatívneho uznania.
Presný počet cimrmanológov zatiaľ nie je presne známy. Podľa posledných výsledkov sa odhaduje, že každý Čech a minimálne každý druhý Slovák sa už aspoň raz v živote stretol s niečím, čo by malo priamu (alebo nepriamu) súvislosť s postavou Járy Cimrmana. Ako je to v ostatných krajinách sa presne nevie. Vie sa iba, že aj ostatné krajiny si pomaly, ale isto začínajú uvedomovať, že tu niekedy bol niekto, kto významnou mierou prispel k vyriešeniu mnohých problémov, a tak podstatne napomohol k rozvoju iných vedných oborov. Názory popredných cimrmanológov sú dokonca také, že aj keď sa na to často zabúda, nebyť Járy Cimrmana, asi by sme dnes ako ľudstvo boli niekde úplne inde...
2.4.Cimrman a jeho doba
Stojí za úvahu, prečo divácku obec vôbec zaujíma vymyslená osobnosť či postava nejakého zabudnutého, neuznávaného Cimrmana, údajne žijúceho na prelome 19. a 20. storočia. Prečo je jeho divadlo plne vypredané už desiatky rokov, a prečo on sám sa stal tak obľúbeným? A je vôbec humor, ktorý Divadlo Járy Cimrmana pestuje, súčasný?
Doba prelomu storočia nie je zvolená náhodne. Cimrman by asi súčasného diváka nezaujímal, keby žil napríklad v storočí štrnástom. Kontinuita s dneškom by bola komplikovaná a často snáď aj nepochopiteľná.
Cimrmanova doba je jasný začiatok našej epochy. V nej sa rodí vedecko-tech-nická revolúcia. Je to zlatý vek vedcov a vynálezcov, a to nielen úspešných „Edisonov“, ale tiež ich mnohých naivných a neúspešných súčasníkov. V Cimrmanovej dobe sa ľudstvo učí lietať, telefonovať a v rade na kinematograf človek žasne nad tým, čoho je schopný. Anarchisti a socialisti snívajú o lepšom spoločenskom poriadku a umelci manifestujú nové smery. A do tejto doby plnej nadšenia a nádeje vpadne nečakane vojna, ktorá po prvý raz v dejinách nesie prívlastok svetová. Prvá svetová vojna, ktorá ohrozí ľudstvo ako celok. V rade na prvú plynovú masku sa človek zdesí nad tým, čoho je schopný.
To je teda historická scéna, na ktorej sa pohybuje vedec, umelec, vynálezca a pôrodný dedo Jára Cimrman. I keď sa všetky dejinné súvislosti pochopiteľne divákovi nevysvetľujú, divák sám ich cíti a on sám si konfrontuje Cimrmanove myšlienky s dneškom, pretože je dnešný a minulosť ho zaujíma pre jej väzbu so súčasnosťou. On už vie, ako to dopadlo.
Tak vidia svoje divadlo samotní autori, respektíve môžeme povedať reštaurátori Cimrmanovho diela. Fakty samotné sa kritikovi môžu zdať nepresné, neúplné, poprípade úplne chybné. Divák sa najskôr zadiví, načo toľko úvah, keď je dôležité sa smiať.
2.5.Rozhovor so Zdeňkom Svěrákom a Ladislavom Smoljakom
„Doktor Evžen Hedvábný kopal krompáčom do hrubej steny svojej rekreačnej chalupy v Jizerských horách, aby sa dostal ku komínu a mohol vybudovať krb. Po niekoľkých úderoch to však začalo znieť duto a prekvapený doktor vytiahol zo steny okovanú truhlu. Privolal na pomoc svojho priateľa pyrotechnika Šťáhlavského a ten rozhodol, že truhlu otvorí pomocou trhaviny. Tak bola v jedinom zlomku sekundy objavená a zároveň skoro zničená rukopisná pozostalosť do tej doby neznámeho českého génia Járy Cimrmana, ktorého význam by sa dal prirovnať snáď iba k osobnosti Leonarda da Vinciho ...“
Niektorí z vás si možno spomenuli na dnes už skoro zabudnuté rozhlasové vysielanie. Takto pred vyše tridsiatimi rokmi vstúpil do našich životov vynálezca a vedec, ktorý síce nikdy neexistoval, ale zato v sebe nesie rysy, sny a túžby bežného československého človeka. Divadlo Járy Cimrmana, spojené hlavne s menami Ladislava Smoljaka a Zdeňka Svěráka, sa stalo hniezdom inteligentného a láskavého humoru. Žiadna z ich hier ešte nikdy nezažila posledné predstavenie, na všetky je stále vypredané. Majú nádej sa dostať do Guinessovej knihy rekordov!
Kto je otcom a kto matkou Járy Cimrmana?
Smoljak: „Impulzom bola rozhlasová „Vináreň U Pavúka“, ktorú robil Zdeněk Svěrák s Jiřím Šebánkom – ten taktiež prišiel s nápadom založiť divadlo. Na zakladajúcej schôdzke sme sa dohodli, že každý z nás troch napíše jednoaktovku a tie uvedieme na javisku. Ale o Cimrmanovi sme nemali ešte ani predstavu, to meno padlo v inej súvislosti. Išlo o súčasníka, vodiča parného valca, ktorý v nafukovacom stane predvádzal sochy. Až pri práci na predstavení sme prišli na to, že by sme časť večera mohli vyplniť prednáškami o vymyslenom Járovi Cimrmanovi. Listovali sme v starých časopisoch a zapáčil sa nám kolorit tej doby ...“
Existuje niečo, čo Cimrman neobjavil, alebo nepredvídal?
Smoljak: „Na túto tému sme raz napísali štúdiu. Cimrman nevynašiel splav. Pripadal mu dokonalý: to, čo ide pod to, netečie, a to, čo ide nad to, pretečie. K tomu vraj nemôže nič dodať. Inak snáď vynašiel všetko. Ale ako sa vytváral, skôr sme ho zakotvovali do vierohodnejších súvislostí. Keď môžete povedať na jeho adresu akýkoľvek nezmysel, strašne si zúžite možnosti. Humor vždy vzniká v spojení s niečím reálnym, v napätí nezmyslu a skutočnosti.“
Svěrák: „ Ja viem tiež iba o splave. Niektoré veci iba zdokonalil, napríklad žiarovku. A s radou nápadov prišiel bohužiaľ neskoro, ako sme to ukázali vo filme Cimrman ležící, spící.“
Ako by sa Cimrmanovi páčilo v dnešnej dobe?
Smoljak: „ To si netrúfam povedať. Jeho doba bola prehľadnejšia: Česi sa snažili brániť v Rakúsko-Uhorsku proti nemeckému vplyvu. Ako za komunizmu – všetci boli proti. Dnes si ľudia asi často vypočujú nedeľné debaty a hovoria si: čert aby sa v tom vyznal! “
Svěrák: „ Ale možno by sa mu tu páčilo, bol to otvorený a podnikavý človek. To bola jeho prednosť aj vada. Najskôr by podnikal v mnohých oblastiach, vrátane cestovného ruchu, vzápätí by skrachoval a dal sa na dobročinnosť.“
Na aký moment z uplynulých tridsiatich rokov nezabudnete?
Smoljak: „Veľmi nás potešil napríklad okamih, keď k nám po prvý raz zavítal Jan Werich. Zveril sa nám, že to zo začiatku naozaj žral a myslel si, že skutočne niekto vykopal nejakého polyhistora , ale potom mu priatelia povedali, že sa mýli, a tak sa prišiel pozrieť... Inak každá premiéra bola radosť, len sme vždy mali strach, aby sme náhodou nezačali ľudí nudiť. Zdá sa, že sme divadlo jedného nápadu, jedného vtipu. To by mohla byť pravda, keby sme stále neomračovali tým, že sme niekoho objavili a on vynašiel to i ono. Ale Cimrman už je iba našou značkou ako napríklad Prazdroj a niektoré hry by sme mohli pojednať aj bez neho- v Dobytí severného pólu sa skupina otužilcov rozhodne k ceste do zeme večného ľadu, Záskok je o tom, čo sa prihodí na javisku, keď niekto neovláda svoju rolu. Svoj humor nebudujeme len na skloňovaní mena Jára Cimrman.“
Svěrák: „ Určite nezabudnem na naše prvé dobrovoľné sťahovanie do Žižkovského divadla. Predtým sme sa vždy sťahovali nútene.“
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Jára Cimrma, génius, ktorý sa nikdy nepreslávil.
Dátum pridania: | 26.01.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Spirit | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 675 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 20.7 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 34m 30s |
Pomalé čítanie: | 51m 45s |
Zdroje: Kolektív autorov: Jára /Da/ Cimrman. Praha Mladá Fronta 1998, druhé upravené vydanie., Kopřiva, M., Šebánek, J.: Já, Jára Cimrman. Západočeské nakladateľstvo 1991, www.cimrman.at, www.apojc.net, http://members.tripod.com/, www.vol.cz/CIMRMAN