Septembrové údolie

(Náladový opis)

Mnohí ľudia vravia, že jeseň je najkrajšie obdobie roka.Aj ja patrím medzi nich.
Jesenné farby posiali sráne.Posadali si na konáre.Pár listov má farbu slnka. Iné zase očerveneli, možno od hanby. Tie hnedé, oslabnuté už isto poznajú aj mráz. Niektoré vytrvalo ostávajú i naďalej zelené. Veľké i malé stromčeky sa hrdo týčia nad spievajúcim potôčikom. Každá jeho vlnka veselo tancuje a odráža lúče zubatého slniečka.

K zrkadlu sa skotúľali malé skalky a zasypali septembrové údolie. Chumáče trávy vykúkajú spod čerstvo napadaného prvého snehu, sťa dieťa, čo poznáva svet. Smelý vrch neďaleko zrkadlového údolia sa pýši teplou snehobielou perinou. Sem-tam spod nej ukazujú staré skaly svoju zasnenú tvár. Nad celým údolím svieži vánok roznáša jemné, sťa páperové obláčiky.

No čoskoro príde mráz.Urobí radosť iným ľuďom.Tým, čo majú radi studený zasnežený december.