Vonku je tma, zlý pocit, čo ? Máš zlý, taký čudný pocit keď prechádzaš cez ulicu, že? Prechádza v tebe strach, alebo niečo také. Niečo také ako mráz, ale nie je to mráz, je to... proste len čudný pocit. Stále cítiš ako keby niekto šiel za tebou, alebo ako keby si mala stále niekoho stretnúť. V čom to bude? Sama to nevieš, že? A vieš prečo to nevieš? Možno, že je to kvôli tme, možno kvôli tomu, že si na tej ulici sama a možno kvôli ničomu. Strach, vlastne to nie je ani strach, ale len zvláštny pocit, ktorý sa stále s tebou v tom čase hrá. Ale prečo to nie je vždy tak? Prečo sa ti to stáva len niekedy? A prečo sa to niekomu nestáva vôbec? Prečo keď ideš z kamošmi, alebo z rodičmi tak si v pohode akoby bol deň?

Je to zvláštne. Tma má to zvláštne čaro, ktoré dostane každého. Neboj sa, nestáva sa to iba tebe, ale každému. Každého ten pocit už stretol. Možno sa toho pocitu bojíš, ale nechceš si to priznať. A možno sa ho nebojíš a rada sa s ním prechádzaš (asi preto si tak často v noci vonku J ). Ale teraz vážne, čo je príčinou toho pocitu, ktorý obklopuje každého z nás? Tma, ticho. To je odpoveď. Dnes žijeme vo svete plného hluku, plného stresu. Mesto nám nedáva vôbec nič. No, áno, sú isté skupiny ľudí, ktoré vedia tmu pochopiť, vedia z ňou žiť. To nemožno povedať o iných skupinkách ľudí, ktoré sa k tme stavajú chrbtom. Boja sa. Boja sa ju pochopiť, boja sa v noci vyjsť von, boja sa vôbec pohnúť. Ale prečo? Prečo je to tak? Prečo sa boja? Nechápem čoho sa stále zľaknú......možno farby, tma ma zvláštnu farbu. Je to taká....no...nedá sa to takto povedať. Vážne, kúsok sa vo farbách vyznám, ale akú farbu ma tma tak to neviem. Je to niečo ako čierna, ale navzájom aj biela.

Ako keby si zhasla baterku vo svetle, chápeš nedá sa to takto povedať. To je na tme to cenné. To je tá blbosť, ktorú pár ľudí ignoruje. Tma je zhasnuté svetlo. A ten pocit pochádza práve z toho svetla. Sme zvyknutý na svetlo, na deň. A tma? Čo z ňou? Kde je odložíme? Prečo sa musíš obzerať keď si vonku v noci, prečo sa vtedy bojíš a cez deň nie? Stále si myslíš to isté a pravdu povedať, začína ťa to nudiť, že? Dám ti radu: Ber tmu ako deň a deň ako tmu. Znie to blbo, ale je to sranda. Ani nevieš, že keď je tu u nás tma, tak je aj deň. Aj to je blbosť, že? Ale je to pravda. Noc je vlastne svetlo, ale zo zavretými očami. Ber tmu taká aká je, nesnaž sa ju zmeniť, nesnaž sa ju ani ignorovať. Zamysli sa nad konkrétnou podmienkou: tma bola, je a vždy bude. Tma je vlastne základ. Noc bude vždy hoci to ty nebudeš chcieť, hoci to nebudú chcieť viacerí. Ale tmou začína všetko. Tma je obraz noci, tma je tieň, je nič, ale je to aj svetlo. Osvetľuje to, čo ty pochopiť nemôžeš, ale ak predsa. Ak si predsa pochopila moje slová, tak si pochopila aj tmu. Pochopila si zákon noci, zákon tmy. Zákon, ktorý bol určený nato aby sa dodržiaval, aby sa primal taký aký je. Tma je vecou sna, noci a tajomstiev.