Ja: Sebakritika

Samochvála smrdí,takže radšej začnem negatívamy,ktoré mi gény mojich rodičov namixovali.No to neznamená,že sa v závere nepochválim vlastnosťamy,na ktoré som naopak pyšná,lebo,ako som už zistila,väčšina si zapamätá skôr to,čo sa povie na koniec a ja chcem ,aby ste si radšej pamätali moje plusy ako mínusy.
Môj asi najväčší nedostatok je,že stále na niekoho,alebo na niečo hundrem.Hoci niekedy je to už zo zásady,ako pre nejaký veľký dôvod.Tak isto neznášam,keď si niekto vymýšľa a takéto bájky viem v určitom kruhu ľudí aj patrične oceniť svojím komentárom.Nieko by to mohol nazvať ohováraním,ale ja len vyzdvihujem schopnosť daného človeka prekrútiť fakty prípadne si niečo pohotovo vymyslieť.

Som veľmi lenivá,ale paradoksne tiež veľmi spoľahlivá,pretože ak si niečo zaumienim to aj splním.Ďalšia moja „zlá“vlastnosť je,že sa nedokážem dlho hnevať a to pociťujem ako veľký nedostatok,lebo niektorí ľudia by si to fakt zaslúžili.Tiež už niektorí mali tú možnosť všimnúť si moju nikedy až veľmi veľkú„hubu“.Ani by nešlo o to,koľko toho nahovorím,ako o to,čo mi občas vyletí z pusy.Ale odkedy som na strednej škole snažím sa kultivovať a riadiť sa radou mojej triednej/pozdravujem moju super triednu Eriku G.z gym.na Exnarovej10/,že všetko sa dá povedať,len treba vedieť ako!Myslím,že dosť bolo ohovárania,tak prejdem radšej ku svojím azda lepším vlastnostiam .Snažím sa každému pomôcť,teda,v rámci mojej lenivostiť.Ale,samozrejme,ak viem,vysvetľujem,ukazujem.Mnohí ľudia mi hovoria,že som srandovná.No ja by som bola radšej,keby mi povedali,že som vtipná.Srandovné sa predsa môže vsťahovať aj na výzor a kto by už len chcel vyzerať srandovne.
Táto sebakritika sa mi nepísala ľahko,ale myslím si,že z času na čas je dobré sa nad sebou hlbšie zamyslieť.