Príhovor: Sme deviataci

Vážená Pani riaditeľka, Vážený pedagogický zbor, milí žiaci.

Nastal okamih, ktorým si pripomeňme naše detstvo, čas prežitý na tejto škole a zároveň obdobie, ktoré bolo pre nás doposiaľ tým najkrajším. Stretávame sa tu, na školskom dvore tak ako už mnoho rokov predtým. Každý rok odtiaľto odchádzalo niekoľko tried deviatakov, ale dnes tu stojíme my a čakáme na posledné zvonenie pre nás na tejto škole. Vstupujeme do obdobia mladosti.

Pri tejto príležitosti sa chceme vrátiť do chvíle, keď sme prvý krát nesmelo prekročili bránu tejto školy. Keď nás rodičia priviedli, boli sme ohúrený jej veľkosťou, množstvom detí a chaosu. Postupne sme si na to zvykli, našli kamarátov. Strach zo školy pominul, keď sa k nám prihovorila naša prvá pani učiteľka. Potom sme spolu bojovali s prvými písmenkami, číslicami, násobilkou i s vybranými slovami. Neskôr, keď sme sa trošku oťukali v novom kolektíve, prišiel druhý stupeň. Každý školský rok nám dal čosi nové, čosi výnimočné. Dnes si spomíname na spoločné výlety, bláznovstvá, výhry a prehry. Na našich učiteľov v ktorých sme našli kamarátov a spolu spolupracovali.

Nastal čas sa Vám Vážení učitelia poďakovať za vzdelanie, pekné spomienky, za more skúseností, ktoré ste nám odovzdali, za dobrý príklad čo ste nám dali. Za tolerovanie výstrelkov však patrí osobitá vďaka Vám, naša triedna učiteľka. Dodnes obdivujeme vašu neskonalú obetavosť a ako oceľ pevné nervy. A Vám, milí náš pedagogický zbor, prajeme pozorných žiakov pevné zdravie, veľa krásnych pracovných, ale i osobných úspechov. A my deviataci si prejeme aby sme uspeli na stredných školách , aby sa nám splnili všetky naše túžby a predsavzatia.

Vieme , že tento okamih je neopakovateľný a tak krásny, že na neho nikdy nezabudneme. Za všetko ešte raz veľká vďaka.