Sloh s citovým zafarbeným

Rok má štyri ročné obdobia. Začína jarou a končí sa zimou. No a práve tieto dva obdobia ma zaujali, zima so svojim pôvabom a jar so svojou pestrosťou. Zima je taká pôvabná a čistá, je nádherná tým aká je biela. Cez zimu ma už nezobúdza štebot zvedavých lastovičiek ani hukot medveďa, ktorý sa ozýval rozkvitnutou horou. Cítiť len šteklenie ranného prebúdzajúceho sa slnka, ktoré sa odráža od belasých vločiek padajúcich z bieleho neba. Je to obdobie keď sa zo zelenej prikrývky stáva biela. Vtedy mám chuť ísť von a prechádzať sa po zasneženej krajine. Keď sa pozriem do okna vidím, že ani ujo Mrázik na zimu nezabudol. Deti sa tak isto tešia
zo snehu, guľujú sa a stavajú si snehuliakov. No, keď vidím zo strechy kvapkajúci cencúľ, už viem, že sa začína jar. Jarné slnko malo veľký tanec. Rozveselené žiarilo zlatým plameňom. Jeho lúče tancovali po snehu. Sneh tento tanec nevydržal. Rozlial sa a vtiahol do zeme. Staré ošarpané kosti stromov zhodili zimný biely plášť a obliekli sa do čerstvých zelených šiat zdobených pestrofarebnými kvetmi. Spod snehovej prikrývky začali vykúkať biele snežienky.

Aj ľad na potokoch a jazerách roztopili slnečné lúče a príroda sa začala prebúdzať. Hukot zaspatého medveďa sa ozýval horou a prenikavý spev lastovičiek sa tiahol do ľudských príbytkov. Kukly húseníc začali praskať ako škrupinka a vyleteli z nich nádherné farebné motýle. Včielky si sadali na rozkvitnuté púpavy zahalené do zelených kabátikov. Aj pavúčiky zistili, že je jar a začali si pliesť priesvitné pavučinky v tmavých kútoch. Deti zbierali veľké prekrásne kytice rozkvitnutých kvetov pre svoje starostlivé mamičky, ktoré si upratovali svoje útulné príbytky a pripravovali sa na veľkonočné sviatky. Horúce lúče oznamovali, že sa blíži koniec jari a že žezlo
prevezme leto, na ktoré sa už deti veľmi tešia.