Vážená pani riaditeľka, pedagogický zbor, vážený žiaci!

Vopred ďakujem za slovo, ktoré mi na dnešnej diskusii udelila pani riaditeľka. Ako dobre viete, túto diskusiu sme zorganizovali na podnet žiakov, aby sme vyriešili problém so zakázaným vychádzaním zo školy počas malých prestávok. Túto informáciu žiaci obdržali od svojich triednych profesorov. Dozvedeli sa, že budovu školy možno opustiť iba počas obedňajšej prestávky a to len smerom k Strednému odbornému učilišťu strojárskemu a späť. Ak by sme chceli cez malú prestávku opustiť budovu, tak to len vtedy, keď máme písomné potvrdenie od rodiča. Faktom je, že škola je v čase vyučovania za nás plne zodpovedná. I keď toto nariadenie sa týka ešte neplnoletých študentov, podľa môjho názoru sme už dosť starí na to, aby sme si vedeli dať pozor na seba počas desiatich minút. Predsa len, ten kto potrebuje na týchto desať minút opustiť budovu školy, sa iste nevyberie na veľkú cestu poznania nášho mesta. Nanajvýš si pôjde niečo prefotiť alebo kúpiť desiatu do blízkeho zariadenia „Srdiečko“. A môžem dodať, že pred našou školou nie je frekventovaná diaľnica, aby sme venovali špeciálnu pozornosť doprave.
Mnohokrát som sa stretol s prípadom, keď aj napriek tomuto zákazu žiaci opustili školu, pričom o tom niektorí profesori vedeli a nezasiahli. Prečo asi nezastavili týchto žiakov? Lebo vedia, že sa im nemá čo stať. Vedia, že ak sa niekam vyberú, nejdú ďaleko a idú väčšia partia. Veď každý vie, čo treba robiť, ak sa stane nejaké nešťastie. Treba zavolať sanitku a poskytnúť prvú pomoc ranenému.
Jednou z vecí, ktorá by napomohla k vyriešeniu tohto problému by bolo zriadenie školského bufetu v hlavnej budove školy, čím, by sa podstatne znížil počet žiakov odchádzajúcich inštinktívne za potravou.

Môj názor a riešenia tohto problému už viete, teraz očakávam ohlasy z vašej strany.
„Myslím si, že nápad s bufetom je dobrý, ale škola nemá dostupné prostriedky na vybudovanie takéhoto zariadenia.“
Je pravda, že zriadenie by bolo nákladné, ale určite by sa investícia vrátila naspäť.
„S tým môžem súhlasiť, ale nemáme vhodné priestory, kde by mohlo niečo také ako bufet fungovať.“
A čo miestnosť herne s futbalovými stolmi? Na našej škole je mnoho tvorivých ľudí, ktorí by dokázali v tejto miestnosti vybudovať menší stánok. Ale prvé, čo by sme mali urobiť je to, že do školského časopisu priložíme prílohu s anketou, či by privítali takýto bufet, prípadne čo by sa malo v ňom aj predávať.
„Mám ešte jednu otázku. V takom bufete by mal aj niekto predávať. Kto to bude robiť? Profesori na to čas nemajú a najatie predavačky by nebolo prínosné pre školu a nebolo by to ani výhodné pre tú predavačku. Bufet by bol predsa otvorený iba cez prestávky. A to nie sú ani tri hodiny pracovného času.“
V tom prípade by sa mohlo vybaviť to, že by v bufete pracovali žiaci, ktorý by za symbolickú cenu obetovali prestávku. Toto tiež môžeme pridať do ankety.
Má ešte niekto nejakú pripomienku k dnešnej diskusii? Nie? Myslím, že touto témou sa dnes už zaoberať nemusíme. Počkáme na vyhodnotenie ankety a zorganizujeme ďalšiu besedu. Z mojej strany je to na dnes všetko.
Ďakujem vám ešte raz za pozornosť.