Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Moja najlepšia kamarátka

Moja najlepšia kamarátka sa volá Lenka a má 19 rokov. Poznali sme sa už od detstva. Práve s ňou som zažila veľa príjemných, ale aj nepríjemných chvíľ. Jednou z príjemných chvíľ  bol aj  náš trojdňový pobyt na Zemplínskej Šírave, o ktorom vám teraz porozprávam. 

Jedného pekného slnečného dňa sme sa s Lenkou rozhodli, že si niekde vyrazíme na výlet. Náš kamarát Laco sa ponúkol, že nám vybaví chatku na Zemplínskej Šírave. Spočiatku sme tam nechceli ísť, ale keď nám Laco rozprával, aká je tá chatka pekná, útulná, so zaujímavým výhľadom a na akom dobrom mieste je
postavená, hneď sme si to rozmysleli. Chatku nám vybavil pomerne rýchlo a hneď, ako nám to oznámil, sme sa začali poctivo baliť. Hneď  na druhý deň sme cestovali. Cesta nebola dlhá, ale dosť unavujúca. Obe sme sa tešili hlavne na oddych v tej útulnej chatke. No keď sme tam dorazili, boli sme zhrozené. Chatka nebola práve v najlepšom stave. Zdalo sa nám, že sa na nás zrúti hneď, ako otvoríme dvere. Na naše šťastie sa tak nestalo. Zvnútra nám ,,náš domov" pripadal ako
polorozpadnutá chatrč, v ktorej dlho nikto nebýval. No my sme si náš spoločný výlet nechceli dať ničím pokaziť. Rýchlo sme sa vybalili, obliekli sme si plavky, vzali nafukovačky a bežali sme k vode ako malé deti. Voda bola príjemná, slniečko pálilo na naše telá a my sme v kľude odpočívali. Keď sme sa večer vrátili, celé telá nás od slnka pálili. Ale vôbec nás to neodradilo od toho, aby sme šli na známe ,,nočné trhy", kde je veľa zaujímavých vecí. Tam si Lenka kúpila pekné tričko a
minisukňu, ktorú si chcela vziať na zajtrajšiu diskotéku. Ja som si tam nenašla nič zaujímavé. Po príchode domov sme išli spať do tých polorozpadnutých postelí. Ráno sme sa naraňajkovali, trochu poupratovali a opäť sme išli na pláž. Tentoraz nás svojou krásou očaril veľký modrý tobogán. Kúpili sme si lístky a bežali sme ho vyskúšať. Spočiatku sme sa trochu báli, no po dostatočných inštrukciách sme sa odhodlali. Bolo to super! Ani sme sa nenazdali a už sme boli dolu.
Potom sme si všimli loďky v tvare delfínov, ktoré sa plavili po vode. 

Keďže sa nám veľmi páčili, neváhali sme, a jednu sme si vyskúšali. Táto loďka nám dala poriadne zabrať, pretože sme museli usilovne krútiť pedálmi, aby sme sa nikde dostali. Uprostred Šíravy sme loďku zastavili, aby sme si s Lenkou trochu zaplávali. Medzitým sme sa hádzali do vody a šantili sme. Bola to zábava! Poobede sme sa zašli na chatu najesť a trochu oddýchnuť, aby sme mali dosť síl na večernú diskotéku. Večer sme sa dosť dlho fintili, aby sme vyzerali čo najlepšie. S výsledkom našej práce sme boli spokojné. Keď sme prišli na diskotéku, zábava už bola v plnom prúde. Ani chvíľku sme si neposedeli. Spoznali sme tam kopu nových ľudí. Najviac nás však zaujali traja angličania, asi v našom veku, ktorí k nám prišli na výmenný pobyt. Celkom dobre sme sa porozprávali. No bolo už veľa hodín, diskotéka sa pomaly končila a my s Lenkou sme sa už tiež pobrali domov. Vyspali sme sa a boli sme veľmi smutné, pretože sme sa museli začať baliť a ísť
domov.

Celý výlet bol perfektný až na tú chatku, ktorá nebola podľa našich predstáv. Po tomto výlete sa naše priateľstvo s Lenkou ešte viac utužilo a dúfam, že nám ostane navždy.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk