Moja drahá mama!

Už na začiatku písania tohto prejavu som nechcela písať veci o tom, ako som vyrastala od malého bábätka po dnešné trinásťročné dievča a podobné vety, ktoré o do mňa počuješ každý rok. Veď iba ty sama vieš najlepšie zhodnotiť, ako som v tvojej prítomnosti vyrastám.
V prvom rade sa ti chcem poďakovať za všetko čo si mi dala doteraz a stále mi dávaš. Hlavne za lásku, vzdelanie, pekné spomienky, aj keď samozrejme, tiež tie pochmúrnejšie, za starostlivosť, obavy, za nervy, ktoré pri mne často potrebuješ. Ale tiež aj za skvelé prázdniny strávené buď v horách, alebo pri mori. Nesmiem však zabudnúť za nádherné chvíle prežité v pohodlí našej obývačky. Taktiež dúfam, že som aj ja niečo priniesla tebe. Či už vo forme lásky, ktorú ti opätujem, alebo ako sa ti snažím pomáhať pri varení, upratovaní a podobných veciach, ktoré ti aspoň z môjho hľadiska prinášajú radosť.
Ďalej za to, že ma podporuješ v mojich aktivitách, tešíš sa so mnou z víťazstiev a dobrých výsledkov v škole a predovšetkým ma učíš všetko dôležité pre život.
Myslím, že za chvíľu sa ti vyhrnú slzy a ja viem, čo to znamená. Znamená to, že aj ty myslíš na všetky naše splnené túžby a predsavzatia, skrátka na to, že všetko, čo sme doposiaľ zažili je jedna veľká, krásna a šťastná spomienka.
S vďakou na srdci za všetko krásne a milé, a aj potrebné.
Tvoja dcéra...