Hody

Je pekné septembrové ráno. Slniečko len kedy-tedy vykukáva spoza temných mračien. Svojím teplým lúčom bozkáva hrebene striech a vysušuje mláky ulice. Nastáva priaznivý deň dúbravských hodov.

Začínalo sa otepľovať. Chlapci sú v plnom vystrojení, v paráde. Hlava umytá, šaty vykefované, obuv vyleštená. Veď aspoň na hody sa treba ukázať. Schádzajú sa do menších skupín na ulici pri domoch. Dievčence očakávali začiatok zábavy netrpezlivo. Veď treba vybiť nazbieranú energiu tancom.

Po skončení omše začala ulica tekať brutálnym tempom bujnej rozjarenosti. Ľudia sa po nej hemžia. Vyzerá to ani v mravenisku. Šiatre pernikárov boli v krátkom čase obstáte. Počuť plno hlasitej reči a hurhaju. Kŕdeľ detí nedaj bože zahnať k odletu. Stále nazerajú do šiatra, obdivujú. Dobre že ho neprekotia.
Mne mama kúpi malý medovníček, čo je na ňom moje meno. No čože je to, veď si zaslúžim aj viac. Takéto reči detí počúvajú predavači v každej dedine pri výklade svojho krámu. Natešení mládenci a dievčence, deti i otcovia kupujú srdiečka, píšťalky, bábky, koníky a všelijaké cukrovinky a medové sladkosti. Ulica vonkoncom vrčí v škrekľavom piskote u kolotoča. Plno pokrikovania, kriku a smiechu a poznámok. Hudba hrá. Tanec je v plnom prúde. Mladí ba i starší tancujú, uhíkajú, cifrikujú nohami, podľakujú, potriasajú, dajú si švung, točia sa do baranieho roha. Pri tom pokyvujú hlavami vrtkosťou vretena.

A žobrákov je tu celá tlupa. Potriasajú telo, sedia, kľačia, modlia sa, prosia o pretek almužnu. Veď je dnes sezóna príjmu v okolí. Zaslúžia si ju. Nejeden chromý, slepý, krivý urazil pár míľ dokiaľ k nám došiel.
Krčma dnes tiež vezie svoju hodovú trochu do mlyna. Počuť z nej nejasné vravy. Otvoreným oknom vychádzajú nejasné chumáče nafajčeného dymu. Sú tam chlapi a mládenci. Popíjajú vínko. Slniečko zapadlo, chýli sa k večeru.. Noc stúpa nohou bosou. Nasledujúci deň dovršujú hody hodencami. Dojedajú, dopíjajú. Všetko cudzie sa odsťahovalo. Kolotoč odputoval ako nejaká karavána do ďalšej púšte. Z hostinca čuť dozvuky piesne.