Keby sa známkovali ľudia podľa toho, ako na vás na prvý pohľad zaujmú svojím výzorom, naša susedka by mala by čistú nulu. Keď ju stretnem, mám chuť smiať sa, ale udržím sa. Ju si musí všimnúť každý, keď okolo neho prechádza.

Je vysoká a trochu vykrivená asi ako veža v Pizze. Vlasy čierne ako uhol sú na jej nie veľkej hlave rozhádzané ako po zemetrasení 5. stupňa. Uši má skoro normálne, také malé a ohyzdia ich obrovité náušnice. Jej oči sú položené až príliš blízko seba a zdá sa mi, že jedno má väčšie a druhé menšie. Ich farba sa nedala presne určiť, snáď niečo medzi hnedou, šedou a čiernou. Mäsité ústa pripomínali úsečku, ktorá sa nepodarila žiakovi tretej triedy. Nos má iba mierne zahnutý a červený ako paprika. Keď sa len trošku usmeje, myslím, že odpadnem. Vycerí totiž veľké, žlté zuby, takže v tej chvíli nie je od veci zrovnávať ju s hnusným psiskom, ktorého odporné zuby by sa najradšej zahryzli do niečej zadnice. Jej nohy a ruky sú tenké ako špáradlá a chlpaté oproti zvyšku tela.

Čo sa týka jej povahy môže sa zdať na prvý pohľad pokojná. Napriek tomu je však dosť panovačná a tvrdohlavá baran. K iným sa správa milo, no ku mne býva milá tak raz za jedno storočie, aj to musí byť zvláštna príležitosť. Keď sa naštve vyzerá to ako porada v parlamente, vrieska a rozhadzuje rukami na všetky strany. Vtedy sa jej treba vyhnúť, pretože by vám mohla ublížiť, aj keď má silu asi ako vychudnutý komár.

To by bolo asi všetko čo ju charakterizuje. Má zo všetkého niečo. Nie je až taká zlá, ale či ju mám rada? Priam ju neznášam.