Pani Zima, skúsená čarodejnica, odela aj srdce Slovenska do bieleho rúcha a vytvorila tak krásny pohľad na mesto.
Priezračné vody láskavého starca, ktorého obkolesujú do biela sfarbené brehy, sú sťa zrkadlo a hojdacími sa vlnami, v ktorých sa odráža silueta mohutného obra so stovkami okienok. Pod studenou bielou perinou odpočíva naša matička Zem so svojimi ratolesťami.

Trávička, kvety, všetko spí a oddychuje, aby na jar mohli opäť rásť do krásy a potešiť nás svojou prenikavou a vábivou vôňou. Mohutný obor odpočíva a relaxuje na vodnej posteli, hojí svoje rany a ubolené boky, aby sa mohol zasa vydať na ďalekú cestu a slúžiť svojmu ľudu. Ani hmla sa v zime nenudí. Sadá na zasnežené strechy budov a nesie sa ponad šíre mesto. V pozadí sa pyšne vypína Bratislavský hrad ako štvorica bratov oblečených do bielych kožuchov, ktorí sa od seba nikdy neodtrhnú.

Počas zimy je Bratislava najkrajšia, lebo všetkých ľudí vítajú vysvietené a zasnežené budovy. Preto si treba poriadne užiť Bratislavu v zime, lebo čoskoro začne spod snehu vykúkať prvá zeleň a žezlo prevezme pani Jar.