Život bez trecej sily

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden chlapec Peťo, ktorý mal 16 rokov a chodil pomáhať bratovi Radovi, ktorý bol nábytkár, aby si trochu privyrobil, pretože si kúpil novy mobil a musel ho splatiť.
No v jeden zimný deň sa stala veľká vec, niečo sa pokazilo a trecia sila prestala existovať. Malo to svoje výhody, ale viac bolo nevýhod. Ráno vstal z postele, no nemohol sa udrzat na nohách a ani chodiť nemohol, ani po štvornožky to nešlo. Tak sa začal plaziť, ale aj tak, vrážal do všetkého, lebo sa mu na všetkom šmýkalo. Keď spadol tak ho mamka nemohla vykričať, lebo si neodrel nohavice. Najedol sa a chcel umyť riad, no úplne slabú nečistotu nešlo odstrániť z taniera a tak musel nechať všetky taniere, príbory a hrnčeky špinavé. Po jedle si šiel umyť zuby, no jedlo s pomedzi zubov a povlak nešiel dole. Obliekol si pracovne oblečenie a odplazil sa von. Brat ho už čakal v aute, no keď naštartoval auto, ani sa nepohol z miesta, ale stali na miernom kopci a tak sa auto rozbehlo samo. Keď prišli pred dielnu brat šiel zabrzdiť no brzdové doštičky auto nezastavili, ani keď boli najviac stlačené. Preto nabúrali do stĺpu, našťastie nemali žiadne odreniny, to bola jedna z výhod. Vyšli z auta a odplazili sa do dielne, plazenie im išlo dosť rýchlo, lebo ich nemalo CO spomaľovať.

Tam však zistili, že nič neurobia, lebo veľké drevotrieskové formáty nemali ako rozrezať na dosky daných rozmerov, lebo materiál sa im na píle šmýkal a ani ho nemohli istiť, takže by mali dosky porezane hocako. Museli sa vrátiť naspäť domov. Cestou sa zastavili u bratovho kamaráta Jura, ktorý bol stolár. On im povedal, že tiež nemôže píliť a ani už predtým narezane dosky nemá ako ohobľovať, lebo aj keď zapne hobľovačku, tak nič s ňou neurobí. Keď prišiel Peťo domov, veľmi sa nudil a tak sa šiel lyžovať. Keď prišiel na Rittimberg zistil, že vleky nefungujú, lebo sa nedá lyžovať, sánkovať, spúšťanie sa na boboch alebo lopároch. Vtasil sa spať a vymenil lyže za korčule a istil ku svojmu Amosovi Kubovi, že idú hrať hokej. Korčuľovalo sa im veľmi rýchlo a aj gólov dávali viac ako obvykle, keďže puk išiel rýchlejšie do bránky a brankárovi sa ťažšie chytalo. V tej rýchlosti spadol na lad, ale našťastie, nemal nič zranene ani len dieru v nohaviciach. Po ťažkom zápase si išli oddýchnuť, no sedieť museli na zemi, lebo na lavičke sa šmýkalo a stále padali na zem. Na zemi bola zima a tak sa chceli zohriať šuchaním rúk, ale márne, trik s trením nefungoval, takže sa rozlúčili a išli domov. Doma na Peťa čakala zmetená mamka a hneď mu dala pracú. Mal poutierať prach na poličkách a poumývať podlahu v kuchyni. Podlahu umýval márne, lebo spína z nej nešla dole ako pri riade.

Tak si povedal, že aspoň prach pôjde poutierať, veď je ľahký, lenže ani ten nešiel preč z poličky. Tak ho len tak sfúkol, bol však alergicky na prach, preto hneď odišiel preč z obývačky. Nemal čo robiť a tak išiel pozrieť brata do garáže, CO robí. Rado chcel vymeniť olej, ale zistil, že žiaden nemá. Tak tam olej nedal, veď nič sa nemohlo stať, častice v motore sa už neopotrebúvali. Potom prišli do obývačky pozrieť si správy. Hlásili v nich nezvyčajné nehody a udalosti. Napríklad, že zopár ľudí sa utopilo pri surfovaní, všetky lyžiarske strediska boli odstavene, hromadne havárie na cestách, ľudia sa plazia po zemi a pod. po správach si ešte Peťo pozrel seriál a nejaký film. Neskôr sa doplazil k posteli, nastavil si budík na svojom novom mobile a ľahol si spať. Keď ráno vstal, zistil, že bude musieť prežiť ďalší takýto ťažký deň a začal kričať. Vtom sa zobudil. Vedľa neho sadala mamka a upokojovala ho, že to bol len sen a aby sa už išiel naraňajkovať, lebo nestihne autobus do školy. V ten deň mali pišať písomku z fyziky a on ju nechcel zmeškať, lebo potom by ju musel tak či tak napišať inokedy.
Bol celý bez seba, že stojí pevne na nohách, môže sa normálne najesť a že mu autobus zastavil na zastávke. Všetci sa mu čudovali, ako keby prišiel z iného sveta. A z časti mali aj pravdu.