Sestrine narodeniny

Tak toto je moja sestra Angelika. Ked sme ju vtedy fotili, mala prave rok. Zakazdym, ked na nu hladim, usmev na tvari sa mi zjavi. Ide z nej stastie, radost a hravost a preto aj mne sposobuje tu pozitivnu naladovost. Vtedy si spomeniem na tie deti, ktore nemaju co do ust, ktore nemaju strechu nad hlavou, mozno ani rodicov. A uz vobec nie tolko hraciek, kolko ma ona. Najviac ma trapi, ze sa z vacsinou z nich ani nehra. Staci jej jeden papier, zopar farbiciek a vie, co z volnym casom. Ved ma len pat, co ine by robila, ak nie sa len hrala alebo si kreslila. Najradsej ma casopisy pre najmensich, vtedy ani nepostrehnem, ze je doma. Lebo musim podotknut, ze je inac dost hlucna. Vkuse jačí, skáče, kričí a mna to neskutocne rozculuje. A ked sa musim ucit, ani sustredit sa neda. Ale je to moja sestra a uvedomujem si, ze som bol asi aj ja taky otravny a neposedny. No vie byt aj velmi mila, hlavne vtedy, ked jej na vsetko prikyvnem. Teraz sa smejem, lebo si uvedomujem, ze nie je to az take zle, ako mi to obcas pripada.

Ked mala ten ročik, ja som mal devat. Dobre si pamatam ten den. Este aj tortu sme jej museli doniest do tej izbicky, lebo sa nevedela odputat od toho ruzoveho zajacika. Hned ako ho rozbalila, v sekunde si ho oblubila. Ruzova bola jej farba, vlastne to vidiet aj na fotografii. Aj macík bol taky, ale toho dodnes drzi len kdesi v skrini. A ten druhy, mensi, hnedy, s cerveno bielou bluzkou, mal dvojnika. Stacilo zapnut gombik a zacali spievat taku smiesnu pesnicku. Bolo to naozaj zabavne. Aj hlavky sa im pri tom krutili a chvostiky sa im vrteli. Dnes uz nebavia, nasa sesternica ich o zem hodila. Ale to bolo uz davno, ani Angelika si na tu smutnu historku nepamata. Lebo vtedy pekne vyvadzala, kedze tu pesnicku mala velmi rada.

Co sa mi tiez paci, su tie fialove kvietkovane saty. Moja mama jej ich vtedy najradsej obliekala. Este aj pancuchy k nim dopasovala. A na tej fotke vidiet, ze aj sestra ich mala rada. Inac, si myslim, ze by si ich na seba nedala. Aspon tak ju od utleho detstva poznam..No v ten den ju potesilo asi vsetko. Lebo vsetko bolo krasne. Rodinka pokope, smiech a zabava, proste to, o com kazdy sniva.