Stál tam. Cítila som sa ako v siedmom nebi. Moje srdce začalo búchať rýchlejšie ako inokedy. Vysoký, hnedovlasý, zelenooký chalan v modrých džínsoch a tmavozelenej košeli. Obišla som okolo neho, pozrela som sa do jeho krásnych očí a v duchu som si povedala: „ Aký zlatý chalan!“ Pozerala som sa na neho s otvorenými ústami. „ Čo to robím?“ pýtala som sa samej seba a dúfala, že mi pohľad opätuje. O pár minút môj zamilovaný pohľad prerušila neznáma osôbka: „Poď, ideme do triedy!“. Posadali sme si a už začal príhovor našej novej triednej pani profesorky. Všetci boli vystrašení, nikto nikoho nepoznal, pohľady všetkých boli ostré a štípali na celom tele! Jediné, čo ma tešilo bolo, že „on“ tam sedel tiež. Bola som šťastná, že ho budem stretávať každý deň.

Prvý školský deň sa o chvíľu skončil. Prišli ďalšie, prešli prvé týždne, mesiace. A nakoniec prišiel aj vysnívaný koncoročný výlet. Stanovačka na Zelenej vode. Všetci sme sa tešili ako malé deti na novú hračku. „ Je to vôbec možné, že je už rok za nami?“, nemohli sme tomu uveriť. Ako na každom výlete zabávali sme sa, rozprávali, tancovali, sedeli pri ohni, trošku popíjali a starali sa o tých, ktorí ... ktorí to prehnali. Okolo polnoci už sa všetci rozutekali do svojich stanov a ja s „ním“ sme sa prechádzali pod hviezdami. Sadli sme si na lavičku a pozerali sa na hviezdy. „Vidíš tú krásnu hviezdu? Vieš ako sa volá?“ Nevedela som. Jeho odpoveď mi len tak preletela cez hlavu, pretože ma rozptyľovala jeho blízkosť. O niekoľko hodín bolo ráno a my sme museli ísť domov, každý iným smerom. Rozlúčili sme sa na dva dni a bolo to strašné! Neuveriteľne mi chýbal, ale vďaka esemeskám sme to vydržali. Prišiel posledný školský deň a muselo prísť lúčenie. „Budeš mi chýbať.“

„Aj ty mne, ale prídem Ťa pozrieť.“ Prišlo leto, prázdniny. O pár dní prišiel, ale ja som ho nechcela vidieť. Preto sa to všetko skončilo. Po pár mesiacoch som však zistila, že to nie je len tak nejaký chalan. Dostal sa mi do srdca. A je tam dodnes. A stále sa jeho miesto v mojom srdiečku zväčšuje. Vďaka nemu som zistila, čo je to láska a ja to, ako láska bolí. „Ľúbim Ťa“, tieto slová som nikdy nikomu nepovedala. Iba jemu. „Ale čo z toho? Keď on ma už neľúbi. Neľúbi ma tak ako kedysi.“ Bola a aj je to láska, ktorá bola moja prvá a zatiaľ jediná naozajstná. Je to človek, na ktorého sa nezabúda, ktorý bude vždy v mojom vnútri. A som rada, že je to práve on, aj keď som kvôli nemu vyplakala už veľa sĺz.

„Dnes nezavriem oči a nepôjdem spať. Slzami naplním ich zas, no neplačem preto, že ma nemáš rád, ale preto, že si ma naučil milovať...“