Je sobota ráno. Štyri hodiny. Naše sídlisko je ponorené do tmy a hlbokého spánku. Môj budík si zmyslí že ja spať nebudem a začne si vyhrávať svoju obľúbenú pesničku. Tú pesničku neznášam odkedy musím vstávať takto skoro. Ale čo už. Ako hokejový brankár si pomaly zvykám. Po rannej hygiene a raňajkách sa dopravím na zimný štadión.

Dnes nás čaká silný súper. "TRNAVA" nám dá poriadne zabrať. Našu trému odložíme v šatni. Celý tým sa navzájom povzbudíme a poďho na ľad pravou korčuľou.
Na rozcvičke sa mi veľmi nedarí ,trocha trémy mi vo vrecku asi ostalo. Zrazu zaznie siréna a zimomriavky mi nabehnú. Po vhodení puku mi zmiznú tak rýchlo ako mi nabehli. Hneď v prvej minúte na mňa vyletí strela. Parádnym zákrokom ju schmatnem do košíka na lapačke ako muchu. Moji spoluhráči a tréner ma pochvália a hneď som si istejší. Pre neznalých chcem dodať, ako vyzerá lapačka. Je to veľká kožená kuravica, na ktorej je pripevnený kôš elipsovitého tvaru, s priemerom dvadsať centimetrov. Kôš je zhotovený z pevnej šnúry bielej farby a je olemovaný kožou.

Po zovretí rukavice sa kôš zatvorí. Tak to robím aj ja keď nechcem dostať gól. V tejto tretine mám ešte veľa zákrokov, avšak v bráne trnavského brankára sa puk ocitne dvakrát. Prvá tretina končí sirénou .Všetci ideme do šatní. Tam nám dá tréner veľa dobrých rád, ale nás aj upozorní na chyby. Druhá tretina prebieha vyrovnane. Žiaden gól nepadá. Tretia tretina je zaujímavejšia. Síl ubúda na obidvoch stranách a oba týmy sa dopúšťajú chýb. Únava urobí svoje aj u mňa. Ani sa nenazdám a puk sa rúti rovno na moju bránu. Neviem ako, a zrazu je gól. Spoluhráčov to vyprovokuje. Nezačnú sa biť, ale súperovi to dvojnásobne odplatia. Dávajú ešte dva góly "DO ŠATNE". Pocit víťaztva sa nedá opísať.

Všetci, spolu s trénerom, sme spokojní a štastní.
Ja osobne mám z celého zápasu dobrý dojem. Je to silný zážitok, stáť v bráne a prispieť k víťastvu. V tejto chvíli si myslím, že vstávať skoro ráno sa oplatí a pesnička z môjho budíka nie je až taká neznesiteľná. Brankár je oporou mužstva nie?